Prvou témou, ktorej som sa venoval bol stav slovenskej ekonomiky. Niekoľko kôl konsolidácií a neochota robiť poriadne reformy spravili z tatranského tigra potápajúcu sa ekonomiku, ktorá čoraz viac stráca v kľúčových ukazovateľoch na svojich susedov.

Keďže internetmi otriasla téma cryptocartelu, ktorého vedúcich členov zatkla polícia, tak som sa podvodom povenoval aj ja. Najzaujímavejším bol fakt, že Tomáša Štetiara, ktorý bol hlavnou tvárou projektu, promovali aj známi influenceri. Nuž, nebola to veľmi dobrá reklama.

Posledné video, ktoré som vydal, bol rozhovor, a to konkrétne so šéfom Gruzínskej légie, ktorá bojuje na Ukrajine od roku 2014. Bavili sme sa o tom, prečo bojujú na Ukrajine, ako to v súčasnosti vyzerá a ako sa zmenila vojna za tých 12 rokov.

Kratšie správy

• Medzinárodná organizácia OECD zverejnila návrh opatrení pre slovenskú ekonomiku. Odporúča zrušenie transakčnej dane, zavedenie adresnejších podmienok pre 13. dôchodky, zníženie počtu sadzieb DPH a skrátenie rodičovskej dovolenky. V skratke cca to, čo hovoria dlhodobo ekonómovia. Viac skresať výdavky.

• Apple oznámil zdraženie svojich produktov o 20 % a ako dôvod uviedol vyššie ceny čipov.

• SpaceX, ktorý debutoval na trhu 12. júna s ocenením na 2,3 bilióna dolárov za necelé dva týždne stratil vyše 300 miliárd. Firma čelí otázkam, či jej projekty (Starlink, Starship, Mars) skutočne odrážajú takúto valuáciu.

• Cena zlata klesla od januára 2026 o štvrtinu na cca 4 000 dolárov za troyskú uncu.

• Firemné dane budú oproti rozpočtu o takmer 500 miliónov eur nižšie – firmy majú slabšie zisky kvôli energiám a slabému zahraničnému dopytu. Transakčná daň aspoň čiastočne výpadok kompenzuje ( cca 480 mil. eur, o 46 mil. menej ako bolo v pláne). Premiér Fico hovorí o zrušení transakčnej dane – ale iba ak nájde náhradu, čiže inú daň.

• Vláda podpísala zmluvy, vďaka ktorým Slovalco reštartuje výrobu hliníka v Žiari nad Hronom v auguste po vyše troch rokoch. Podpora zahŕňa elektrinu z Gabčíkova za mierne lepšiu cenu a 47 mil. EUR ročne z envirofondu a zľavy z poplatkov. Tá istá schéma pomôže aj oravskej ferozliatinárni OFZ.

• ECB v júni zdvihla sadzby o 0,25 % na 2,25 %. Reagovalo na to niekoľko slovenských bánk, a to mBank, UniCredit aj Fio banka a zvyšujú od júla sadzby hypoték.

• Taiwanský výrobca čipov TSMC (najväčší a najvýznamnejší v súčasnom čipovom svete) oznámil rekordný čistý zisk 22 miliárd dolárov (+77 % medziročne) za 2. kvartál 2026. Zároveň oznámil ďalšiu investíciu 100 miliárd dolárov do tovární na 2 nm čipy v Arizone.

Keďže som mal solídne dáta z realitymap.sk, tak mi nedalo a spravil som ešte jedno video na tému bytov. Tentoraz som sa pozrel podrobne na regióny a na to, aká vychádza návratnosť na vlastný kapitál pri pákovaní cez hypotéku (80 %) a štandardnom 2i 50m byte.

Keby vás zaujímalo, aké výnosové percento je v iných svetových mestách, tak tu je zaujímavý príspevok.

V poslednom videu som rozobral príbeh najúspešnejšej televízie na Slovensku, a to Markízy. Paradoxne a možno aj nie, to bol zo začiatku aj dosť príbeh mafie.

Investujeme málo, lebo historická skúsenosť a gramotnosť a ekonomika

Podľa údajov Národnej banky Slovenska aktívne investuje (aspoň 30 % finančných aktív) len 11 % domácností. Skutočným motorom investovania je úzka skupina vysokoškolsky vzdelaných ľudí s úsporami nad 15-tisíc eur a hypotékou – tým patrí až 57 % všetkých aktívnych investícií v krajine. Je to dlhodobý trend, ktorý potvrdzuje aj Allianz svojou ročenkou. Podľa nej máme čistý finančný majetok asi 11-tisíc eur na osobu, čo je na úrovni Rumunska. Česko má tento ukazovateľ na úrovni vyše 30-tisíc eur.

Keďže viete, že spolupracujem s rôznymi brokermi či roboporadcami, tak keby ste chceli začať investovať sebe, rodine či svojim malým ratolestiam, tak tu:

eToro - keď sa registrujete a investujete 200 dolárov, tak dostanete akciu v hodnote 50 dolárov. Musíte sa ale registrovať cez tento link. (pre špekulantov, nezabúdajte, že keby ste to rovno predali musíte platiť daň aj odvody :)

Portu - roboporadca pre vás alebo vaše deti. Zložia vám portfólio z akciových alebo dlhopisových ETF. Záleží len na tom, ako vyplníte dotazník. Po registrácii a zainvestovaní dostanete 3 mesiace bez poplatku a 20 eur. Opäť použiť link.

SpaceX IPO – Elon Musk je prvým biliardárom v dejinách

• V piatok 12. júna vstúpila spoločnosť SpaceX na burzu a stala sa najväčším IPO v histórii – vyzbierala 75 miliárd dolárov pri ocenení takmer 2 biliónov dolárov, akcie sa predávali za 135 dolárov. Vďaka svojmu podielu (zhruba 4 z 10 akcií) sa Elon Musk stal prvým človekom, ktorého majetok na papieri presiahol hranicu jedného bilióna dolárov – z odhadovaných 813 miliárd vyskočil na približne 1,1 bilióna. Netreba zabúdať aj na fakt kultu Musk, tak ako aj Tesla aj SpaceX je v očiach štandardných ukazovateľov nadhodnotená.

  SpaceX dnes nie je len firma na rakety a satelity Starlink, ale po nedávnom zlúčení s Muskovou AI firmou xAI aj hráč v pretekoch o umelú inteligenciu. Akcie SpaceX sa pravdepodobne dostanú aj do veľkých indexových a dôchodkových fondov, takže ich výkyvy môžu v budúcnosti ovplyvniť aj hodnotu sporení a investícií bežných Európanov, vrátane Slovákov, ktorí majú peniaze v globálnych akciových fondoch. Zároveň takéto rekordné IPO uprostred napätej geopolitickej situácie signalizuje, že investori sú ochotní stavať na technologický rast aj v neistých časoch.

V Hormuzskom prielive nič nové

• Mal by som síce tvrdiť niečo iné, ale v zásade sa v tom človek po 4 mesiacoch stráca. Hormuz bol podla Trumpa už niekoľkokrát otvorený, aj keď to nikto reálne nevidel. V súčasnosti sme v stave, že sa má o prímerí rokovať a Irán prislúbil zrušenie blokády (o deň neskôr zase hovoril, že kvôli Izraelu bude prieliv blokovať aj naďalej) Každopádne aspoň to pomohlo cenám ropy, ktorá klesla skoro o 30 dolárov. Nepomohlo to úrokovým sadzbám.

• Európska centrálna banka zvýšila 11. júna kľúčovú sadzbu o 0,25 percentuálneho bodu na 2,25 %. Dôvod: inflácia v eurozóne stúpla z januárových 1,7 % na 3,2 % v máji, čo je priamo dôsledkom vojny na Blízkom východe a drahej ropy. Pravdepodobne sa to premietne aj do sadzieb slovenských hypoték.

• Všetkých 78 koaličných poslancov odhlasovalo vláde dôveru. Povinnosť žiadať parlament o dôveru pri prekročení hornej hranice dlhovej brzdy vláda ignorovala od novembra 2025. Premiér Fico a minister Kamenický vo svojich prejavoch ponúkli výhovorky, nie riešenia. Po odhlasovaní poslanci odišli na trojmesačné prázdniny.: Dlh verejnej správy prekročil všetky sankčné pásma dlhovej brzdy a do roku 2027 stúpne podľa odhadov EK na takmer 67 % HDP. Hlasovanie o dôvere malo byť začiatkom diskusie o redukcii dlhu.

• Denník E dal dokopy niekoľko grafov, ktoré hovoria o 20-ročnej stagnácii Slovenska. K niektorým by som možno mal metodické výhrady (parita kúpnej sily), ale pre všeobecný obraz fajn.

• Anthropic, ktorého Claude využívam, pred pár dňami spustil Claude Fable 5. Dlho to nevydržalo a americká vláda ho rovno zakázala ako príliš dobrý a nebezpečný model. Super to vysvetlovali kamoš Dávid a kolega Vlko v tomto podcaste Link.

V skratke: ceny nehnuteľností z dlhodobého hľadiska reagujú na demografiu a hlavne vývoj ekonomiky a platov. Platí, že v stagnujúcej ekonomike nemôžete čakať dlhodobý rast nehnuteľností na 2-krát či 3-krát vyššej úrovni.

Z krátkodobého hľadiska na to majú vplyv samozrejme monetárna politika, úverové podmienky a všetky tie ostatné faktory, ktoré sa týkajú výstavby, veľkosti miest, lokality a tak podobne. Prakticky v súčasnej nedostupnosti bývania, ktorá je najhoršia za poslednú dekádu, neexistuje iné riešenie ako vyššia miera výstavby či zmena úverových podmienok.

Výstavbu komplikuje stavebný zákon a úverové podmienky zase rieši prioritne NBSka. Práve tá pred pár dňami ukázala nové pravidlá, ktoré budú platiť od októbra. Zvýši sa LTV na 90% pre mladých ľudí do 35 rokov a zároveň sa sprísni pre tých, ktorí chcú tretiu a ďalšiu nehnuteľnosť, keďže polovica nových hypoték smeruje práve na investičné nehnuteľnosti.

Otázne je, čo to spraví s cenami nehnuteľností, keďže opäť rastú dvojciferným tempom.

V princípe je to krok dobrým smerom, ja by som sa kľudne nechal uniesť aj majetkovými daňami pod podmienkou, že sa zníži daňovo-odvodové zaťaženie práce. Keďže sme ale na Slovensku pravdepodobne to prvé raz budeme mať, a to druhé sa nezmení.

Pri bytoch ma zaskočila miera odozvy k videám. V zásade bola väčšinovo pozitívna, ale napriek tomu sa našli aj reakcie svedkov nehnuteľností, ktorým nebolo možné vysvetliť, že nehnuteľnosti sú investícia ako hocijaká iná a že minulé výnosy nie sú garanciou tých budúcich. Nevadí, hádam časom z toho vytriezvejú.

Druhé video, ktoré som pred pár dňami vydal, bolo o biznisovom príbehu Apple. Mimochodom, Apple posledné roky stojí pred nie úplne príjemnou situáciou, keďže mu ušiel vlak s AI.

Read more

Máj som venoval téme bytov, keďže sa z toho stala modla slovenského investičného sveta.

EĽR sa aj tento rok dostala do nominácie na Podcast roka v kategórii Profit. Keď ste s mojou tvorbou spokojný prosím zahlasujte. Minulý rok to ušlo len velmi tesne :) ďakujem!

Prvé video som venoval investičnej kalkulačke a pozrel sa na to, ako investori do nehnuteľností zarábajú, aké sú tam riziká a ako to celé vypočítať.

Vďaka patrí Kirilovi Juranovi, ktorý v Česku s kolegami vyrobil danú kalkulačku a mne ju dovolil si ju “ukradnúť” pre slovenský trh. Zároveň vďaka realitymap.sk som sa dostal aj k cenám prenájmov a predajným cenám po mestských častiach, čo v SK verejnom dátovom priestore je nedobytný údaj. A vyšla z toho pekná kalkulačka, v ktorej si môžete meniť údaje podľa toho, aké máte náklady, rast nájmu a podobne, a vypluje vám to výnos na vlastný vložený kapitál, teda aj po zarátaní hypotéky.

Kalkulačka je pripnutá pod videom, stačí len stiahnuť.

Výnos je super pokiaľ sa na trhu nič nedeje a nájom rozprávkovo s cenou nehnuteľnosti rastie. Ak ale tieto parametre trochu pomeníte, tak vie aj poriadne klesnúť. Treba si na to dať pozor a vždy myslieť na to, že nehnuteľnosti sú nelikvidné aktívum, ktoré je geograficky extrémne zviazané a nesie so sebou aj ďalšie riziká, keďže ho chcete prenajímať.

Netvrdím, že investičné nehnuteľnosti sú zlé; treba ich ale brať s rezervou a dávať si pozor.

Ďalším videom k nehnuteľnostiam, ktoré vyšlo bol rozhovor s Jurajom Nevolníkom, ktorý bol niekoľko rokov šéfom Penta Real Estate. Zaujímalo ma ako sa veľkí developeri pozerajú na trh s realitami. V podstate mi povedal to, čo tvrdí väčšina developerov, a to, že výstavba trvá nekonečne dlho – čo, ako sám priznáva, pomáha veľkým developerom a monopolizuje trh.

Jedno video som si predsa ešte nechal na spracovanie, a to video je všeobecne o bývaní bez investorského pohľadu, ale s dávkou empatie, že čo teda s bývaním spraviť, aby najväčšie mestá Slovenska neboli v čele nedostupnosti bývania. Toto video vyjde na konci tohto týždňa.

Ako bonus som stihol vydať ešte aj video mimo tému, a to príbeh Sama Altmana a jeho majetku, ktorého poznáme najmä skrz ChatGPT.

Drobné správičky, ktoré ste si mali za posledné týždne všimnúť a zaujiali aj mňa

• Ratingová agentúra S&P, znížila úverovú spoľahlivosť Slovenska o jeden stupeň – z A+ na A so stabilným výhľadom. Je to tretí krát, čo niektorá z veľkých agentúr (Fitch, Moody’s a teraz S&P) znižuje Slovensku rating. Agentúra upozorňuje na trvalo vysoký deficit verejných financií, rastúci dlh a slabý ekonomický rast (len 0,5 % v roku 2026). Pre bežného Slováka to znamená jediné: štát si bude musieť požičiavať drahšie a dlhodobý tlak na vyššie dane alebo razantnejšie škrty vo výdavkoch bude silnieť.

• Developer Lucron začal v Bratislave stavať 314 nájomných bytov v projekte Nesto v Petržalke – prvý väčší projekt komerčného nájomného bývania (Build to Rent) na Slovensku bez zapojenia do štátnej schémy. Developer sa rozhodol byty nepredávať, ale dlhodobo prenajímať, pričom financovanie zabezpečila banka a správu bude vykonávať profesionálny operátor. Na Slovensku využíva nájomné bývanie len 7 % ľudí, zatiaľ čo priemer EÚ je takmer 30 %. Nájomné bývanie bude podporené aj v Košiciach aj keď iným spôsobom.

• Americké colné opatrenia Trumpovej administratívy predstavujú podľa Tax Foundation najväčší daňový nárast v pomere k HDP od roku 1993 a v priemere oberú každú americkú domácnosť o 700 dolárov v roku 2026, v roku 2025 to bolo tisíc dolárov.

  

• Priemerná mesačná mzda na Slovensku medziročne vzrástla v marci 2026 vo všetkých desiatich sledovaných odvetviach – od 2,3 % v informačných technológiách až po 7,7 % v predaji motorových vozidiel. Reálny rast miezd (po zohľadnení inflácie) zaznamenalo 9 z 10 odvetví. Avšak dobré správy majú háčik: inflácia na Slovensku je pre rok 2026 odhadovaná na 4,1–4,4 %, čo patrí medzi najvyššie hodnoty v EÚ. To znamená, že mnohé domácnosti napriek rastu nominálnych príjmov si v skutočnosti reálne nepolepšia.

• Začalo sa čoraz viac šuškať o prorastovom balíku, keďže konsolidačné opatrenia nestačia a navyše ešte aj zabíjajú podnikateľské prostredie, spotrebu a celkovo ekonomiku. Uvidíme ako to dopadne, tipol by som si, že sa to uplne zoseká.

Povenoval som sa biznisovému príbehu Igora Rattaja, ktorý je zaujímavý najmä v spojitosti so súčasným TMRkom a Jasnou. Igor Rattaj to nenechal len tak a zanechal pod videom aj niekoľko komentárov. Keďže viem, že je to citlivá téma, tak sa vždy riadim publikovanými informáciami v tradičných médiách či archívnych článkoch. Prípadne čítam rozsudky (nie Rattajov prípad).

Otázne je čo všetkou mediálnou pozornosťou Rattaj sleduje. Nemá problém s konšpiračnými médiami a ani s Oskim Baramim, ktorého vyváža na Maybachu či private jetom. Každopádne za rok 2025 TMRko zaknihovalo riadnu stratu a súčasne s tým začal Zoroslav Kollár šíriť info, že chce Rattaj TMRko predať. Uvidíme.

Mimochodom keby ste sa chceli niečo dozvedieť o TMRku odporúčam výročné správy. Sú dosť podrobné, napríklad zistíte, že Jasná je pre TMRko stále strediskom s najvyššími tržbami.

Druhým videom bol evergreen o cene potravín. Málokto si všimol, že niektoré artikle už dosť zlacneli, hlavne napríklad tuky a napr. maslo. Vo videu vysvetlujem, prečo a čo bolo za rastom cien, rovnako aj to, prečo síce ceny klesajú, ale aj my v peňaženke chudobnieme.

A posledným videom, ktoré je ešte horúce, je príbeh Jozefa Majského. Klasický príbeh: šikovná privatizácia v 90. rokoch a potom rozvoj podnikania, akurát že podvodné podnikanie trvalo aj neskôr nielen v 90. rokoch.

Známym sa stal najmä v spojitosti s nebankovkami BMG Invest a Horizont, ktoré chcel zachraňovať, aspoň sa tak tváril. Nakoniec to skončilo jeho odsúdením po 18 rokoch naťahovačiek.

Pri ňom si treba dať pozor na jednu vec, všetko chcel ospravedlniť vo svojej knihe. Je tam veľa klamstiev a zavádzania, ktoré nesedia s vtedajšou investigatívou a hlavne rozsudkom.

Tipy a triky (najmä o peniazoch)

• Na svojich prednáškach o finančnej gramotnosti vo firmách často spomínam v časti o správe svojho rozpočtu, že si treba dávať pozor na rôzne mesačné predplatné, keďže je to rozmáhajúci sa biznis. Nehovorím len o Netflixoch a médiách, ale o všetkom možnom. Sám zaplatím ročne asi 1 000 eur za rôzne predplatné. Najdrahšie je samozrejme Adobe. Snažte sa to optimalizovať. Ja každoročne Adobe napíšem, že odchádzam a dostanem zľavu. Rovnako tak predplatné New York Times, ktoré mám už tretí rok za dve eurá mesačne. Podľa prieskumu Revolutu až 47 % Slovákov má predplatné, ktoré nevyužíva alebo využíva len príležitostne. Z toho dôvodu sa tomu oplatí venovať pozornosť.

Read more

Donald Trump vo svojej prvej kampani rád tvrdil, že mu otec dal miliónovú pôžičku, s ktorou začal podnikať a vytvoril z nej miliardy a potom ju samozrejme aj s úrokmi splatil. Časom sa ale ukázalo, že to nie je úplne pravda a finančné toky skôr ukazujú, že Donald bol dlhodobo dotovaný otcom Fredom, ktorý pokračoval v budovaní realitného impéria po svojom otcovi.

Donald samozrejme mal aj úspešné projekty, ale aj veľa neúspešných, ako kasína v Atlantic city alebo aerolinky. Napriek tomu v súčasnosti nenájdete jeho presné čísla o majetku, rôzne zdroje sa celkom zásadne odlišujú.

V poslednom videu na mojom kanáli som sa pozrel na platformy, ktoré sú zaujímavé pre investorov, ktorí radi šetria. Rozdelil som to do dvoch kategórií. Investorí, ktorým sa vôbec nechce, a investori, ktorým sa chce trošku viac.

V prvej kategórii sú ľudia, ktorým sa nechce zaoberať investovaním (úplne logicky), pretože je to veľa práce, času a študovania. Pre tých sú ideálne platformy ako Finax a Portu. V súčasných podmienkach je Portu trošku sympatickejšie.

Reklama: Viete, že s Portu mám dlhodobo spoluprácu, keby ste chceli s portu investovať, môžete využiť tento link. Dostanete 3 mesiace bez poplatku a 20 eurový bonus.

V druhej kategórii sú ľudia, ktorým sa chce, radi sa s investovaním aj trochu hrajú a hlavne majú dosť trpezlivosti. Brokeri v súčasnosti ponúkajú najlacnejšie investovanie, treba si ale dať pozor na poplatky za zmenu meny. Vo videu uvádzam aj konkrétne tipy, ako to viete optimalizovať.

#2 Reklama: Hah a keďže mám dobré vzťahy s investorskými platformami, tak aj používatelia brokerov si prídu na svoje. Tu cez tento link, keď sa registrujete a investujete ekvivalent 200 dolárov, tak dostanete akciu v hodnote 50 dolárov (na výber je Alphabet, Apple, Nvidia, TSMC, Microsoft a Tesla)

Hypotéky rastú - držte sa

Po Prima banke a Tatre dvíha sadzby aj SLSP a pravdepodobne budú aj ďalšie banky. Kto potreboval refinanc alebo novú hypo a úrýchlil to, tak vyhral (podarilo sa úspešne aj mne). O dôvodoch som písal minule, skrátka: kríza strieda krízu a financovanie na trhoch sa pre banky predražilo. Nehovoriac o inflácii, ktorá klope na dvere kvôli cenám ropy.

Bude zaujímavé sledovať, ako sa bude vyvíjať trh s nehnuteľnosťami. Napríklad NBS-ka už teraz hodnotí ceny ako prepálené a sme vo vysokom riziku.

Zaujímavý je ešte tento graf. V skratke hovorí, že posledné roky sú ponukové ceny nehnuteľností v inzerátoch vyššie ako tie, na ktoré reálne máme. Krivky sa prekrížili začiatkom roka 2022 a doteraz je ich vývoj odlišný od toho pred rokom 2022.

Zaujímavosťou je, že nie sú v slovenských dátach volne dostupné realizačné ceny nehnuteľností (ceny, za ktoré sa reálne byty byty byty a domy predali) a Štatistický úrad eviduje len indexy, aj to na kvartálnej báze. Keby ste mali niekto tip, odkial tieto dáta zohnať (okrem nehnuteľnosti.sk)

Hormuz, furt len Hormuz

O Hormuze sa toho napísalo už kvantum, väčšinou sa vždy spomína ropa a plyn, pravdou ale je, že prechádzajú cez neho aj oveľa dôležitejšie suroviny. Nebudem vykrádať cudzí obsah. Najlepšie to spísal tu na Substacku Dávid Navrátil. Síce je to paywallový newsletter, ale uvidíte toho dosť aj bez platenia :)

Peníze, procenta a prosperita

Za ropou je ještě něco horšího: kaskádové dopady hormuzské krize

Předchozí analýza se soustředila na ropu a plyn, na cenové elasticity, opatrnostní poptávku a paniku. To jsou titulkové komodity. Každý den sledujete jejich cenu na Bloombergu. Ale za nimi se odehrává druhý, tišší a v mnoha ohledech nebezpečnější příběh…

Read more

5 months ago · 36 likes · David Navrátil

Mimochodom, bude to ešte “zaujímavé“. IEA hovorí o jednom z najväčších ropných šokov v posledných rokoch.

Krátke a potrebné správy

• Investičná skupina Proxenta po prvý raz priznala, že nemá hotovosť na vyplatenie splatných korporátnych dlhopisov. Veriteľom ponúka odklad alebo výmenu za nové dlhopisy s osempercentným úrokom, splatné až o trinásť mesiacov. V ôsmich z jej 16 najväčších firiem záväzky prevyšujú aktíva – čo je signál blízky bankrotu. Proxenta na vysvetlenie uvádza geopolitickú neistotu, vysoké ceny energií a konsolidačné opatrenia vlády. - tu len opäť upozorním, do korporátnych dlhopisov radšej neinvestujte, keď ste sa nerozlúčili s peniazmi. Korporátne dlhopisy sú v SK prostredí stále do veľkej miery neregulovaný produkt.

• Dlh štátnych nemocníc v roku 2025 opäť narástol – tentokrát o 250 miliónov eur na takmer 1 miliardu. Je to šiestykrát od roku 2000, čo minister zdravotníctva prichádza s plánom oddlženia; predchádzajúce záchranné akcie stáli spolu 2,4 miliardy eur.

• Hlas a SNS prezentujú ako výhru, že drobní živnostníci s ročným príjmom nižším ako 2 877 eur zrejme nebudú musieť platiť nový mikroodvod 131 eur mesačne do Sociálnej poisťovne. V praxi ide len o ľudí s minimálnymi príjmami – akonáhle si mesačne privyrobia viac ako 240 eur (na živnosti), mikroodvod opäť platia.

• Americké akciové trhy prežívajú jeden z najdlhších poklesov za posledné roky: S&P 500 zaznamenal tento týždeň piaty týždeň poklesu za sebou, Dow Jones vstúpil do korekcie (pokles o viac ako 10 % od posledného maxima). Hlavnou príčinou je kombinácia vysokých cien ropy, obavy z inflácie a nedávna zmena postoja Fedu, ktorý vylúčil znižovanie sadzieb.

• Tesne pred tým, ako Trump nečakane ohlásil odklad útokov na iránsku energetickú infraštruktúru, prebehli na ropných trhoch podozrivé obchody v hodnote stoviek miliónov dolárov – špekulanti vsadili na pokles cien ropy. Keď Trump odklad oznámil, ceny ropy skutočne prudko klesli a tí, čo vsadili správne, zarobili masívne. Obavy z insider tradingu a manipulácie trhom sú za Trumpovej administratívy čoraz väčšie, priamy dôkaz o napojení na Biely dom však chýba. Regulátori trhov – CFTC a SEC – zahájili vyšetrovanie.

• Viacero európskych vlád zavádza núdzové opatrenia na ochranu domácností pred rastom cien energií. Ceny elektrickej energie v Európe vzrástli od vypuknutia vojny o desiatky percent, na najvyššie úrovne roka. Ceny plynu pre domácnosti medziročne rastú. Poľsko znižuje DPH na pohonné hmoty, iné krajiny zavádzajú cenové stropy alebo priame dotácie.

• Meta (Facebook, Instagram) a Google/Alphabet (YouTube) prehrali tento týždeň súdy v dvoch amerických štátoch. V Novom Mexiku dostala Meta pokutu 375 miliónov dolárov za vystavenie maloletých sexuálnemu obsahu. V Kalifornii porota rozhodla, že Meta a Google sú zodpovedné za závislosť, ktorú u mladej ženy vytvoril návykový dizajn aplikácií – odškodné 6 miliónov dolárov. Verdikty môžu otvoriť dvere tisíckam ďalších podobných žalôb v hodnotách miliárd dolárov. Zároveň je na stole otázka, či sa dizajn algoritmov zmení.

• Investičná platforma Portu zverejnila údaje, podľa ktorých znalosti Slovákov v oblasti investovania klesajú tretí rok po sebe. Problémy Slovákom robia dokonca aj základné finančné výpočty – napríklad úroky alebo výpočet reálneho výnosu po odrátaní inflácie. Je to znepokojivý trend práve v čase, keď inflácia požiera úspory na bankových účtoch, hypotéky zdražejú a starobné dôchodky budú nedostatočné. Finančná gramotnosť je pritom kľúčová pre každé rozhodnutie – od hypoték cez sporenie na dôchodok až po výber správneho produktu.

Tip na záver

Začal som používať na spracovanie dát a nejakú pravidelnú aktualizáciu datasetov (napríklad portfólio) Claude a jeho novú fišúru menom Cowork. Vyskúšajte, je to celkom brutálne a čím ďalej tým viac sa pýtam sám seba, čo budem robiť o 3 roky :)

Po tom, čo USA spolu s Izraelom zaútočili na Irán, tak podľa vyjadrení to vyzerá, že sa situácia trošku skomplikovala. Prakticky hneď v prvých dňoch Irán vyhlásil, že bude blokovať Hormuzský prieliv a ohrozovať prechádzajúce lode. Keď si odmyslíme všetky možné dôsledky a pozrieme sa len na Hormuz, tak je to v podstate ďalšia kríza za dverami.

Hormuzský prieliv je špecifické miesto, ktoré ekonómovia označujú za úzke hrdlo. Dôvodom je fakt, že ním prejde mesačne 3-tisíc lodí, z čoho nemalé percento sú lode prepravujúce ropu a ropné produkty a skvapalnený plyn.

Cez Hormuz denne prejde 16 až 20 miliónov barelov ropy a ropných produktov, čo predstavuje asi 20% svetovej spotreby. Len pre porovnanie je to dvojnásobok toho, čo denne vyťaží Rusko alebo Saudská Arábia, ktoré sú po USA druhými najväčšími ťažiarmi. A 200-násobok toho, čo spotrebuje denne Slovensko.

Ropné produkty sa odtiaľ nedajú inak dostať, alternatívne trasy cez potrubia, napríklad cez Saudskú Arábiu, by pri maximálnej kapacite nepokryli ani len polovicu toho, čo prejde bežne cez prieliv. Najviac je zastavením prieplavu ohrozený trh v Ázii, Indii, Thajsku a Južnej Kórei alebo Číne. Samozrejme, na nás to úplne priamy vplyv mať nebude, nehrozí nám, že nebudeme mať čo tankovať. Teda okrem leteckého benzínu. Pri ňom sa špekuluje o nedostatku najmä pre EÚ. Irán prakticky odrezal 21% dodávok leteckého paliva po mori.

Keby ste nevedeli komu venovať 2 % z daní (nezabudnite, že môžete podporiť aj oboch rodičov, keď sú na dôchodku (nie predčasnom), tak môžete podporiť aj Ekonómiu ľudskou rečou. Všetko čo potrebujete do priznania sú údaje a tento návod, ktorý je aktuálny aj dnes.

Navyše, ani preprava cez Červené more nie je bezpečná, a tak niektoré lode idú obchádzkou cez Mys dobrej nádeje, čo predlžuje a predražuje prepravu.

Čo my s tým?

Nedostatok síce nehrozí, ale ceny sa zvyšovať samozrejme budú, čo je už na čerpačkách za posledný týždeň aj viditeľné. Zatiaľ som bol tankovať len dvakrát a dvakrát som mal možnosť vidieť niekoho čapovať do kanistrov. Čím dlhšie bude konflikt trvať, tým viac pôjdu ceny palív hore.

Horšie je, že čím dlhšie to bude trvať, tým pravdepodobnejšie je zvyšovanie úrokových sadzieb, keďže zvyšujúce sa ceny ropy a plynu budú mať dopad na infláciu v ekonomikách a tú bude chcieť ECBčka sanovať.

Kým sa tak stane, úroky môžu tak či tak porásť, keďže trhy si žiadajú vyššie sadzby napríklad pri dlhopisoch. Dôsledkom bude, že sa nárast odrazí aj na bankových produktoch. Môžeme teda očakávať stagnáciu úrokových sadzieb na hypotékach alebo dokonca rast. Odrazíme sa tak z 3-3,5 % hranice.

Navyše, predpokladá sa recesia v eurozóne a samozrejme aj na Slovensku, a to v prípade, že by konflikt trval mesiace. Mimochodom, ja si osobne myslím, že Slovensko je prakticky neoficiálne od poslednej konsolidácie v recesii. Tržby podnikov a spotreba klesajú a zatiaľ som nepočul podnikateľa zo služieb, ktorý by nehovoril, že tento rok je zásadne horší ako minulý. Upozorňujem, že je to len moja pocitológia, kľudne napíšte, ako to vidíte vy.

Bez katarského LNG

A teraz k plynu. Pri ňom je v zásade najdôležitejší Katar, ktorý tu má významné polia, z ktorých ťaží a skvapalňuje plyn. Práve katarský plyn bol pre trhy čiastočnou záchranou v čase začatia Ruskej invázie na Ukrajinu. Hormuzom prejde asi tretina svetového exportu LNG. Drvivá väčšina práve z Kataru z tzv. Ras Laffan. Práve Katar kvôli výživným poliam dokáže exportovať také množstvá skvapalneného plynu ako Austrália a len o trochu nižšie ako USA, ktoré za posledných 10 rokov narástli prakticky z nuly.

Katar prakticky úplne zastavil export LNG aj kvôli útokom na jeho zariadenia, hlavne na to v Ras Laffane. To vyhnalo cenu LNG v Ázii o skoro 100% a v Európe o 44%. Katar zásoboval prioritne práve Áziu ako Indiu, Pakistan či Bangladéš, ktoré sú najviac závislé na LNG.

Európa je len v menšej miere závislá na katarskom skvapalnenom plyne a v súčasnosti má plyn hlavne z USA a Nórska. Z Kataru má asi len 8% importu z LNG, pričom samotné LNG tvorí asi 50% celkového importu plynu do Európy. Najviac závislé európske krajiny od katarského LNG sú Taliansko, ktoré malo z Kataru asi tretinu importu LNG, a Belgicko s podielom 8 %.

Nezabudnite na daňové priznanie a “prekliate” dividendy - ako si to zjednodušiť?

Predpokladám, že tu mám pár živnostníkov alebo minimálne zamestnancov s bočnými úväzkami či investíciami, ktorí budú podávať daňové priznanie typu B. Aj keď to na prvú môže vyzerať ako komplikovaná vec, zvyčajne nie je. A dokonca aj v prípade, že máte pár akcií a pár šupiek ročne vo forme dividend.

Read more

V roku 2025 Rusko nezískalo zásadné územné zisky. Rôzne zdroje píšu, že to bolo do 1% novo dobitého územia (teda skôr okolo 0,8 %). Zároveň sú odhadované straty voči ukrajinským asi 2-3 krát vyššie. Vyše milióna zranených a vyše 300-tisíc mŕtvych. Deep blog k tomu napísal Martin Vlachynský, kde rozoberá viaceré zdroje. Okrem toho rastie aj počet dronových útokov na ruskom územi.

Ruské HDP síce papierovo rastie, ale v roku 2025 to bolo len o 1 %, čo je prudké spomalenie oproti predchádzajúcim rokom. Navyše, tento rast je poháňaný takmer výhradne zbrojárstvom. Z dlhodobého hľadiska je to ako „hádzanie hrachu na stenu“. Vyrobíte niečo, čo je o pár dní či týždňov zničené na cudzom území. Ekonómovia tomuto javu hovoria klam rozbitého okna. Síce to papierovo zvyšuje HDP, ale nie “bohatstvo“ krajiny. Okrem toho zbrojárstvo kradne zamestnancov z ostatných sektorov, keďže ich dokáže preplatiť.

Menej z predaja ropy a plynu

Rusko bolo vždy závislé od nerastných surovín a bola/je to ekonomika postavená prioritne na ich exporte. Ropa a plyn sa tak stali hlavným geopolitickým nástrojom a zároveň hlavnou debetkou Ruska. Rusko má dokonca osobitnú položku v rámci rozpočtu, kde vyčísluje len príjmy z predaja ropy a plynu.

Rusko od roku 2022 prestalo zverejňovať podrobnejšie dáta vo výdavkoch. Nedozvieme sa tak koľko presne míňa na obranu. Odhady ale hovoria, že to je asi 8 % HDP, to je 4x viac ako míňajú na obranu krajiny EÚ (okrem Poľska).

To sa nezmenilo, zmenila sa ale výška príjmov a partneri. Kým pred vojnou tvorili ropa a plyn až 30–50 % príjmov rozpočtu, v roku 2025 to kleslo na 22 %.

Dôvodom sú zľavy na ruskú ropu Urals, keďže v Európe nakupuje ruskú ropu už len Maďarsko a Slovensko, je jej cena od začiatku vojny pod trhovou cenou ropy. Navyše sa k tomu pridali aj sankcie a tzv. cenové stropy, ktoré jej rast obmedzujú.

Výsledkom je, že Rusko prichádza o peniaze z ropy a plynu a európskych partnerov postupne nahrádza Čínou a Indiou, ale aj im predáva ropu so zľavou. Najkrajšie grafy nájdete v tomto trackeri.

Ako to štát vykrýva?

1. Zvyšovanie daní: Od začiatku tohto roka stúpla DPH z 20 na 22 % a zvýšila sa aj daň z príjmu pre firmy a bohatších ľudí v minulých rokoch. Plus sa viac zdanili firmy.

2. Pálenie rezerv: Fond národného bohatstva sa rýchlo vyčerpáva. Z pôvodných 9 biliónov rubľov v likvidných aktívach pred vojnou mu na konci roka 2025 zostali už len 4 bilióny. Napriek tomu celkový objem majetku vo vonde sa nezmenil a je okolo 13 biliónov rubľov, aj keď jeho podiel na HDP klesol.

Osobitnou témou je bankový sektor.

1. Podiel nesplácaných „toxických“ úverov v Rusku prekročil kritickú hranicu 10 % a je približne 12 %. Štát pomohol finančne aj banká ako VTB či Gazprombank, aby ich udržal nad vodou.

   

   Keby ste si chceli prečítať celú správu o finančnej stabilite, tak tu.

2. Inflácia 6 % miesto 4 %: Centrálna banka stále bojuje s infláciou, ktorá je nad inflačným cieľom. Od roku 2026 jej v tom nepomáha ani vyššia sadzba DPH, ktorá zvyšuje infláciu aj na Slovensku. Keď sa pozriete na dáta ruského štatistického úradu, tak zistíte, že medziročný rast cien potravín je nad cielom aj aktuálnou infláciou a niektoré položky vzrástli vo februári medziročne aj o 15%.

3. Uroková sazdba nad 15 %: Je síce pravdou, že už to nie je nad 20 % ako pred rokom, ale stále to nie je malé číslo. Podniky naďalej žiadajú nižšiu sadzbu, keďže by radi dostali lacnejšie úvery. V kombinácii so zvyšujúcimi sa daňami a dotovaním zbrojoviek, to nie je dobrý koktejl pre ekonomiku.

Kto z koho

Ruská ekonomika je na tom papierovo stále horšie a samozrejme ukrajinská na tom bude veľmi podobne. Roky ju už držia hlavne západné peniaze a podpora. Nie je sa čomu čudovať. Vojna je drahá a zničená infraštruktúra s ekonomikou rovnako. V podstate ide o konflikt do úplného vyčerpania. Ukrajinskej ekonomike budem venovať ďalšie video/newsletter.

Zaujímavosť na záver

V súčasnosti nás asi všetkých trápi, čo bude z konfliktu na Blízkom východe. To teraz nevieme a môže to mať rôzny dopad na geopolitiku a ekonomiku. Zatiaľ to nevyzerá ani na 4-dňovú operáciu. Pre zaujímavosť prikladám jeden graf, ukazuje rast/pokles indexu S&P 500 po veľkých geopolitických udalostiach. S&P 500 je index obsahujúci 500 najväčších amerických firiem.

Pozornejší si mohli všimnúť, že už som stihol medzičasom aj vydať video, ktoré sa opäť venovalo kauzám či prípadom z minulosti. Tentoraz Drukosu. Paradoxom je, že išlo síce o ponzi schému, ktorá ako každá ponzi nedokázala v jednom momente vyplácať odchádzajúcich investorov, tak skončila spomedzi slovenských nebankoviek najlepšie. Z pôvodoného objemu vložených prostriedkov sa podarilo klientom dostať približne 10-20 %. Pri BMG Invest to bolo len približne 2 %. Najsmutnejšia je generačná trauma z investovania. Aj kvôli nebankovkám majú Slováci priemerný čistý finančný majetok pod 10-tisícami eurami, zatiaľ čo Češi ho majú 3-4 násobne vyšší.

Grécka cesta

• Pred pár dňami napísala NBSka pomerne ostrý blog, v ktorom poukazuje na fakt, že Slovensko bez zásadných zmien v ekonomike čaká grécka cesta. Zadlžovanie až do momentu, kým bude nevyhnutné zásadne okresať verejné výdavky a hlavne sociálny systém. Grécko pred rokmi si aj vďaka euru a lacnému financovaniu (to je na dlhšiu debatu) prejedlo svoju budúcnosť. Skončilo to škrtaním platov vo verejnej správe a sociálneho systému. Podľa OECD je priemerný ročný príjem v Grécku na úrovni 75% príjmu z roku 2007. Blog nahneval dokonca aj financmajstra Kamenického. Nie je sa čomu čudovať, spomedzi susedov sme najdrahší, tržby v maloobchode sa prepadávajú a nepomáha tomu ani vyššia DPH či transakčná daň.

• Keď už sme pri slovenských dátach, tak jednoznačne je viditelné ochladenie v ekonomike, navyše kvôli daňovo-odvodovým zmenám hlavne v prípade živností je viditelný nárast zániknutých živností a rast (pravdepodobne) jednoosobových eseročiek.

• Kým východné krajiny EÚ riešia zbrojenie, tak my sme sa pustili do hádky s Ukrajinou o zastavenom prietoku ropy cez Družbu. Spor sa vyostril natoľko, že Fico hrozí Ukrajincom pozastavením exportu prebytkov na energeticky oslabenú Ukrajinu. Mimochodom z tých prebytkov dokonca máme peniaze (nehovoriac o humanitárnom rozmere). Pekný tracking deficitu elektriny nájdete tu. Keby ste chceli pochopiť, ako ropa funguje a sa prepravuje a aká robustná je táto infraštruktúra, moje staršie video nájdete na tomto linku. Je to 3 roky staré video, niektoré veci samozrejme už nebudú platiť.

Read more

Tieto týždne mám trochu pracovne zapratenejšie, ale pracoval som na niekoľkých témach + niečo aj vydal na youtuby a instagrami.

Keďže je to prvý newsletter jeho podobu budem ešte vylepšovať - kľudne píšte spätnú väzbu :)

Snažil som sa venovať aktualitám a tak posledné moje témy boli Venezuela a Grónsko. Venezuela má síce najväčšie zásoby ropy na svete a mohla by mať pred sebou nórsku budúcnosť, opak je ale pravdou. Dlhodobo to bola (a stále je, nepredpokladám, že sa tam niečo zásadne zmení) rozkrádaná ekonomika. Stačilo len zoštátniť ropu a nechať štátnu firmu riadiť úradníkov a politikov. Dopadlo to korupciou, poklesom výroby ropy a nedostatkom základných komodít. Samozrejme prispeli k tomu aj americké sankcie.

Tí, ktorí neviete, prečo máte medzi mailami môj NL, tak som vás sem pridal z buymeacoffee. Keď budete mať záujem dostávať NL ďalej, tak mi napíšte a ako vďaku za kávičky vám hodím predplatné.

Paradoxom je, že síce všetci hovoria o americkom záujme o venezuelskú ropu, pravdou je, že rozbehnutie výroby trvá roky asi tak, ako rozbehnutie výroby čipov o ktoré sa EÚ aj USA snažia. Nehovoriac o tom, že z amerických firiem tam pôsobí len Chevron.

Kontrastom k tomu je dianie okolo Grónska. Okrem geografickej polohy a desiatok vzácnych nerastných surovín (síce s otáznymi objemami) tam fakt nič zaujímavé nie je. V príncípe len ľad a ryby :)

Malé správičky:

• Mohli ste si všimnúť drámu okolo zlata. Dobré jazyky hovoria, že to je len reakcia na neisté dianie vo svete hlavne zo strany USA. Zlé jazyky zase hovoria o špekuláciách. Paradoxom ale je, že za posledné roky má spomedzi aktív slušný výnos, a to si pamätám, že nedávno sa ešte hovorilo, že je to veľmi konzervatívna investícia a máte držať len 10-20%. Nuž doba je neistá.

Read more

Vitajte v EĽR Newslettri (NL). Niektorí ste si možno všimli, že na Instagrame som mal anketu ohľadom NL, ktorý by som posielal na týždennej báze s novinkami a prehľadom dôležitých správ, a to za symbolický príspevok 5€ mesačne (menej substack neumožňuje).

Tvorím osobitný obsah na Youtube, Instagram (reels či storky), podcast alebo na svoj web, kam preklápam scenáre z YouTube videí, keďže viem, že čítať obsah je niekedy rýchlejšie.

Všetko toto dostanete za symbolický poplatok do mailu, aby ste o nič neprišli. Samozrejme všetok tento obsah bude vždy dostupný aj bez poplatku, keďže by som sa rád držal myšlienky mať finančné/ekonomické/spoločenské vzdelávanie dostupné za cenu reklám vo vytvorenom obsahu.

Subscribe now

Zároveň navyše v newslettri budú dodatočné zaujímavosti či už vo forme správ alebo grafov.

Vaše peniaze pôjdu na tvorbu a videá a témy, ktoré nedokážem pokryť skrz spolupráce.