Dua Lipa clubu fandím tento rok z diaľky, už mesiace chcem začať čítať Na východ od raja a podpísaná Deborah Levy je zrazu najcennejší majetok. Po päťdesiatykrát presúvam po byte kôpky kníh, v hlave plánujem tretí book retreat s kamoškami a každý týždeň cítim potrebu prečítať znova všetkých 16 kníh od Sarah J Maas. Mix nálad, objavov, tešenia, ale aj nedočítaných kníh, to je môj knižný rok 2026.

Vyberám knihy, ktoré ma bavili a nevedela som sa od nich odtrhnúť. Sú to tie päťhviezdičkové, pri ktorých hodnotíte najmä emócie, ktoré vo vás zanechali. Zo 42 kníh, ktoré som zatial tento rok prečítala, vyberám 13 za mňa najlepších.

Opatřilová, Veronika - Zpívat Bříze

Keď píšem o knihách Veroniky Opatřilovej, mám pocit, že píšem pripomienku pre seba a pre ľudí naokolo, ktorí už vedia, aké krásno tieto príbehy skrývajú. Pre Anet, Kiku, Alex, Naty. Aby sme si zas pripomenuli, čo všetko v nás knihy Veroniky Opatřilovej vedia vyvolať a na aké miesta nás vedia zaviesť. A najmä, že sa tam môžeme kedykoľvek vrátiť.

Píseň L a Počkej na moře budem odporúčať donekonečna. Túto jar k nim pribudla kniha Zpívať Bříze. Priala by som si, aby bola 2x tak dlhá. Aj mi je ľúto, že som ju prečítala tak rýchlo. Je o mladosti aj starobe, o samote aj blízkosti. Ako všetky Veronikine knihy je však najmä o hlbokých pocitoch, ktoré si v sebe nesieme.

Sebastian, Cat - We Could be So Good

Romantické knihy vychádzajú ako na bežiacom páse. Každý týždeň si v newsletteroch nájdem desiatky odporúčaní. Baví ma preklikávať sa všetkými, no rada hľadám medzi nimi klenoty, ktoré overil čas a na knižnom trhu sú už nejaký ten piatok.

We Could be So Good od Cat Sebastian vyšla v roku 2023 a desaťtisíc ľudí na Goodreads (five stars) sa zhodne so mnou, že je to fakt dobre napísaná queer romantika. Presvedčiť by vás mohla jedna veta. Two reporters in New York City in the Late 1950s. Čo viac? Odporúčam aj rozhovor s autorkou o queer historical romance v podcaste The Culture Study.

Laing, Olivia - The Silver Book

Nejakou náhodou sa dostávajú tento rok ku mne knihy z filmového prostredia. Film ako umenie a jeho história. Kombinácia, o ktorej takmer nič neviem. Kým fanúšikovia filmu vstupujú do týchto príbehov s vedomosťami o tom, aký režisér stojí za ktorým filmom, a často vedia niektoré zvraty predvídať, ja nemám šajnu. A tak čítam, spájam si to, nechávam sa unášať a potom na wikipedii zisťujem, čo z príbehu je reálne a čo nie.

The Silver Book vám predstaví veľké mená talianskej kinematografie. Je to queer ľúbostný román, ale aj triler inšpirovaný skutočnými udalosťami. Olivia Laing napísala príbeh zasadený do obdobia vzniku dvoch kultových filmov, Casanova Federica Felliniho a Salò Piera Paola Pasoliniho. Nevidela som ani jeden z nich, no aj tak ma to veľmi bavilo.

Stephen King - On Writing

TLDR: Ak chcete dobre písať, musíte veľa čítať. Tento recept je silnejší ako akýkoľvek kurz písania. Ak sa chcete naučiť správne skladať vety, zbaviť sa zbytočných prísloviek a nepísať okrasnú vatu, potrebujete čítať veľa dobre napísaných kníh.

Pri čítaní som si spomenula som na mojich profesorov z výšky. Vtedy som to nevedela oceniť, no spätne viem, že niektorí mali v sebe kúsok Stephena Kinga, keď nás dookola drilovali písať texty jednoducho a bez omáčok. Alebo keď sme v prváku dostali zoznam 50 povinných kníh na prečítanie vrátane klasík ako Lolita, Vojna a mier a Zločin a trest.

Doteraz si pamätám, ako sme frflali, na čo nám to bude v tých reklamných agentúrach, kde chceme po škole všetci pracovať. Doteraz som vďačná za to, akým smerom ma tie knihy rozčítali. (Nič iné okrem tejto knihy som zatiaľ od Stephena Kinga nečítala, ale na poličke už čaká Misery.)

Jenny Tinghui Zhang - Pět Číňanů oběšených v Idahu

Objavila som ju náhodne, zaujala ma obálka a zmienka o kaligrafii. Nie je to letné čítanie. Je to drsný príbeh, pekných momentov je tu toľko, že ich viete spočítať bez zaváhania.

Je to príbeh o odolnosti, prežití a histórii, ktorá bola zabudnutá. O dievčati, ktoré sa ešte ako dieťa dostane na ulicu. Podarí sa jej dostať do školy kaligrafie, no následne ju unesú do Ameriky do nevestinca. Jej príbeh pokračuje až do hôr v Idahu a prepletá sa v ňom fikcia a história Čiňanov v Amerike na konci 19. storočia. Pripomínalo mi to reportážne absyntovky, ktoré vás vtiahnu a neviete prestať čítať, aj keď to väčšinu času bolí.

„Odolný štětec je ten, který nanese na papír tuš a je schopen se okamžitě vrátit a být hotov k dalšímu tahu. Odolnosti se nedocílí vyvíjením většího tlaku. Kdepak, kaligraf musí ovládat umění svobodného štětce, dát mu volnost a prostor, aby se znovu našel.”

Patti Smith - Just Kids

Pár rokov dozadu mi terapeutka pri jednej téme navrhla, aby som si všímala ženy, ktoré ma nejakým spôsobom inšpirujú. Pozorovať, čo vo mne rezonuje. A tak mám v hlave pomyselný zoznam žien, na ktorých sa mi niečo páči. Od toho, ako niektoré pristupujú k oddychu, výkonu, materstvu či starnutiu, ako vnímajú svoju ženskosť a smrteľnosť, cez vzťah k sebe až po ich kreativitu a tvorbu… Patti Smith patrí medzi ne.

Just Kids som zatvárala s úsmevom aj slzami zároveň. Kniha je zážitok aj preto, že každé meno (a tých mien je tam naozaj veľa) vám otvorí ďalší príbeh. Zážitok posilnil album Horses, ktorý mi hral v pozadí posledných kapitol.

Tahereh Mafi - A Very Large Expanse of Sea

Viackrát som spomínala, že od Tahereh Mafi plánujem čítať všetko, čo napíše. Veľmi mi sedí jej štýl písania. Jej série Shatter me a The Woven Kingdom sú pre mňa návykové ako dobrý seriál. A Very Large Expanse of Sea je však iný typ knihy.

Ide o young adult román, ktorý rozpráva príbeh Shirin, mladého moslimského dievčaťa žijúceho v Amerike v období po páde dvojičiek. Tahereh Mafi citlivo a presvedčivo vykresľuje, s akými predsudkami a šikanou sa po udalostiach z 11/9 stretávali ľudia moslimského vierovyznania. Je to však aj romantický príbeh dvoch teenegerov plný pekných dialógov a úsmevných momentov.

Lily King - Heart the Lover som si kúpila v Škótsku v kníhkupectve a takmer celú ju prečítala počas niekoľkohodinovej cesty vlakom do Edinburghu. V Heart the Lover spoznáte hlavných hrdinov počas univerzitných čias a následne ich životy o niekoľko dekád neskôr. So všetkými tými rozhodnutiami, ktoré urobili ako dvadsiatnici. Zároveň ma bavilo, že je napísaná angličtinou, ktorá sa číta jedným dychom. Ideálna kniha, ak chcete viac čítať v angličtine, ale neviete, ktoré knihy sú jazykovo ten správny easy read.

Heart the Lover bola v shorlite na Women Prize Fiction, ale vyhrala to (zaslúžene!) nakoniec kniha The Correspondent od Virginie Evans. Je písaná formou korešpondencie medzi dámou Sybil a ľuďmi, ktorí prišli do jej života v rôznych fázach a v rôznej intenzite. V poslednej štvrtine ma dojímala, ale po celý čas hlavne vnútorne zahrievala. Toto je tá feel good kniha, ktorú si chcete prečítať, keď hľadáte príbeh, ktorý vás vtiahne, ale nevyčerpá. Vyšla už aj v českom preklade.

John Williams - Stoner

O Stonerovi som už tento rok písala. Hľadala som príbehy podobné knihe Flesh od Davida Szalaya, ktorá patrí medzi moje naj knihy minulého roka. A niekde na tejto ceste na mňa vyskočil Stoner. Klasika, ktorá sa číta jedným dychom. Niekto by povedal, že tam nie je nič a iný, že je tam všetko. Na takmer 300 stranách objavíte celý život jedného človeka napísaný veľmi pútavým spôsobom. Áno, to je tá kniha, ktorú čítal aj Hudson Williams.

Legenda od Marie Lu patrí do kolonky môjho obľúbeného knižného dopamínu. Dystopia, young adult, film pre očami. Po knihách ako je táto siaham v nabitých dňoch, keď som unavená alebo mám menej energie. Dej je akčný, predvídateľný a má aj romantickú linku. Prečítala som ju za jeden deň a stratila pojem o čase.

Subscribe now

Tento rok je v znamení viacerých pokračovaní romantasy sérií a ja som sa už niekoľkokrát pristihla pri tom, že hoci som si prvú knihu užila, na detaily si už neviem spomenúť a do pokračovania sa mi naskakuje oveľa ťažšie.😀

Mám však dva romantasy highlighty! Kniha A Forbidden Alchemy (čítam druhú časť), v ktorej mieša atmosféra Peaky Blinders, mágia, ktorá sa študuje na prestížnej univerzite, sympatické (hlavné aj vedľajšie) postavy, slow burn romantika a po celý čas aj napätie.

A potom je tu Wind Weaver (Spriadačka vetra) a druhá časť série The Sea Spinner (Viazač vĺn), ktoré mi úplne sadli a miestami pripomínali Acotar! (Áno, druhá kniha je dokonca lepšia.) Je to oddychovka s easy magickým systémom. Prečítajte si ju, ak vás v romantických fantasy knihách bavia najmä postavy, ktoré sa počas príbehu vyvíjajú, slow burn tension, miestami vtipné dialógy a opisy nádhernej prírody. Pre mňa je táto kombinácia vždy 11/10.

Ešte dvakrát toľko by som sa tu vedela rozpisovať o knihách, ktoré som si užila a hodnotím ich 4/5, ale to by už nebol výber a len by som vás zahltila :D Tak ak sa ešte nekamošíme na Goodreads alebo Fable, budem rada, keď sa uvidíme aj tam. <3

💛 Čo ma ešte baví v knižnom svete?

• Podcast Buchty čtou! Rozprávať sa o knihách, aj klasikách, odborne, ale zároveň s nadhľadom, ľahkosťou a humorom je tak osviežujúce a v knižnom svete veľmi potrebné. Počas jedného víkendu stráveného cestovaním autom sme si vypočuli štyri epizódy a odporúčam každú jednu z nich. O Hobbitovi, potom o knihe Meno ruže, o Penelopiáde a o knihe Sto rokov samoty. Teším sa na zvyšné.

• Host podcastu The Book Review Gilbert Cruz by mohol zazdieľať aj svoj nákupný zoznam a ja by som si ho so záujmom prečítala. S knižnými editormi NYT sa rozprával o naj knihách tohto (pol)roka. Chcem prečítať Kin a Calamity Club.

• V októbri vychádza nová kniha Acotaru. Kedy začíname s rereadingom? 💫

Subscribe now

🧃 Viac textov:

Neviem, kedy prešiel polrok. A rozmýšľam, či nám ten čas neubieha o to rýchlejšie, že jeho veľkú časť trávime medzi obrazovkami. Viacero textov, ktoré tu píšem, sa nejakým spôsobom vracajú k snahe viac čítať a menej času tráviť na mobile. A viem, že je to long run. Niekedy hlava aj tak siahne po známych skratkách, hoci je ten zámer zakorený hlboko.

Píšem o tom, ktoré knihy sú pre mňa mentálnym oddychom, keď je toho veľa. Ale aj o tom, v akých momentoch sa mi darí chytať knihu do rúk namiesto mobilu. A chcem napísať aj to, že sa mi to celú jar skôr nedarilo, než darilo.

Kreatívny boost? Víkend bez Instagramu

Tento rok som zatiaľ prečítala 37 kníh, no ani to neutlmilo môj čas strávený scrollovaním. Čítala som denne, no zároveň som sa pristihla pri tom, ako si v Opal aplikácii každý deň navyšujem svoj 30-minútový limit na Instagram. Priemer za posledné týždne? Denne hodina a pol.

Je víkend, sedím v bistre u Ferdinanda a píšem tento článok. Kedysi ma blogerka Alisha Ramos inšpirovala tým, že si na víkendy pravidelne odinštaluje Instagram, aby sa mohla naplno venovať rodine a tomu, čomu chce dať vedome svoju pozornosť. Nepravidelne to robím aj ja a práve toto je jeden z tých víkendov.

Trávenie času na Instagrame nie je niečo, z čoho by som mala úzkosti. Vždy som pripravená vidieť novú fotku Connora Storrieho a môj algoritmus ma z veľkej časti baví. Pozerám sa na to z inej strany.

Veľmi mi chýba to, ako vie moja hlava a kreativita fungovať, keď ten čas netrávim na sociálnych sieťach. A túto verziu seba mám najradšej. Áno, je sobota bez scrollovania, spala som dobre, mám čas ponoriť sa do svojich myšlienok a cítim sa z toho ako Avenger. Viem, že tento článok budem mať s neprestimulovanou hlavou napísaný do hodiny.

Aj veci, ktoré máte radi, môžu zahltiť

V Gallup teste talentov (ahoj, corporate world) mám v prvej pätke aj intellectual a input. Pre biznis žiadna výhra (haha), ale v skratke to znamená aj to, že môj fuel je trávenie času vo vlastnej hlave, trepkanie, neúnavné zbieranie kontextov a následné premýšľanie a prepájanie všetkého dokopy. Má to viacero pozitív (prvé je to, že ma to veľmi baví a nikdy sa nenudím, pretože si rada v hlave rozoberám dookola rôzne témy). Ale má to samozrejme aj negatíva. A to najväčšie je prepodnetovanie a zahltenie.

Viem fungovať v rýchlom tempe a zapnúť v sebe jednotkárku, aj keď vedome idem proti sebe. Aj vyzerám, že to dávam, aj meetingy facilitujem v práci s energiou. No na konci dňa som vyčerpaná. Ak som unavená alebo vystresovaná tak, že ako coping mechanizmus chytám do ruky telefón, je to kolotoč, z ktorého mi svieti na konci dňa kontrolka. A keď sa nachádzam v tomto bode, na tú knihu sa už neviem sústrediť ani ja, hoci čítam dlhodobo denne.

Balans medzi inputom a outputom

Problémom je to, keď celé dni iba prijímam inputy. Tie nevyhnutné aj tie, ktoré ma bavia. A toto vie byť pasca. Veci, ktoré sa dejú okolo mňa a ja na ne iba nonstop reagujem. Áno, viem, aj čítanie kníh je na konci dňa input. Aj optimalizácia upratovania, keď si do úší pustíte podcast.

Output je spôsob, ako všetky inputy vyvážiť a cítiť v hlave pokoj. Pre mňa je to písanie denníka, kaligrafia, aj čas v kuchyni pri pečení. Všetko, čo išlo posledné týždne na druhú koľaj. Output je aj vytvárať niečo rukami. Pocit, keď sa vám po pár minútach zrazu v hlave uvoľní ďalší priestor a často práve v tejto chvíli prichádza kreatívna inspo.

Na najbližšie letné mesiace si prajem menej času medzi obrazovkami a viac outputov, ktoré mi vytvoria priestor na spomalenie. Ako sa darí balansovať input vs output vám? A čo ten screentime? Nové tipy prijímam doživotne. :)

PS: Chcela som dokončiť článok o West Highland Way, no zabudla som si doma zápisník s poznámkami. Následne som chcela dať dokopy zoznam naj kníh prvého polroka. Výsledkom je však toto zamyslenie, ktoré zrejme potrebovalo byť prioritný output. :)

📚📚 📚 A aby som úplne neobišla knihy, cez víkend som po dlhom čase doslova zhltla romantasy príbeh a ignorovala všetko okolo mňa. Knihu Wind Weaver ( v slovenčine Spriadačka vetra) prirovnávajú k Sarah J. Maas a môžem len potvrdiť, jemný vibe tam bol. Dala som si plán odškrtnúť Summer Reading Bucket Listu od NYT a po dlhšom čase mám rozčítanú aj non-ficion knihu - Bezohľadní ľudia o zákulisí Facebooku.

Majte príjemné dni.

Subscribe now

🧃 Viac textov:

Na sociálnej sieti Fable trávim málo času, no zakaždým na mňa vyskočí zaujímavý obsah a diskusie (aké na Instagrame už tieto dni nenachádzam ani po polhodine scrollovania). Nedávno to bola otázka: What books feel like a mental vacation for you? Výborná téma na premýšľanie aj pozbieranie inšpirácie od iných čitateľov.

Desať rokov dozadu, keď som najviac čítala absyntovky (navždy fanúšik), klasiku alebo non-fiction, by som asi ako prvé povedala, že pre mňa sú oddychom najmä magazíny. Bolo to dávno predtým, ako som sa začala viac zaujímať o iné žánre, mood reading, čítanie pre potešenie a objavovanie toho, čo dovtedy nesedelo do pomyselnej vyskladanej škatuľky mojich (cool) záujmov.

V čase, keď som si čítanie Dana Browna ospravedlňovala označovala na Goodreads nálepkou guilty pleasure a na môj Instagram sa dostali iba Ferrante a Dostojevskij. I am so happy we are over this.

Magazíny stále milujem (na stole ma čaká The Gentlewoman so Solange), no k víkendovému čítaniu pribudli aj knihy, ktoré mi prinášajú mentálny wellness, na ktorý sa viem tešiť úplne rovnako ako na dobrú masáž. A po dočítaní ich chcem v sekunde naordinovať všetkým unaveným a vystresovaným ľuďom naokolo. A keď ich prečítajú a má to na nich podobný vplyv? A zároveň sú tak trochu v šoku a prekvapení sami zo seba, že ich práve toto bavilo? Dvojitá radosť vo mne a nikdy ma tieto momenty neprestanú baviť. <3

Pre mňa sú mentálnou dovolenkou knihy, v ktorých sa viem stratiť. Niekedy vyjde slzička, niekedy nedýcham, niekedy sa trápne chichúňam (giggling and kicking my feet, if you know, you know).

Subscribe now

Nie sú to však knihy, pri ktorých popri čítaní listujete, koľko strán ostáva do konca kapitoly. Poznáte ten pocit, keď prečítate prvé tri vety a zrazu viete, že to bude ono? Toto mám na knihách najradšej. Ten hook na prvej strane. Chyť ma a drž nasledujúcich 300 strán.

Suprise, suprise…romantika!

Značnú časť týchto kníh tvorí romance žáner (prekvapenie! not). A viem, že nie som sama. Pred pár dňami som strávila celý deň objavovaním kníhkupectiev v Edinburghu a žiadne nebolo preplnené ľuďmi tak ako malé ružové kníhkupectvo The Book Lovers Shop zamerané iba na romantickú literatúru. V stredu pred obedom.

The Love Hypothesis bola moja prvá kniha od Ali Hazelwood, takže zážitok z dočítania sprevádzal prekvapivý moment: toto je sladké, nekomplikované, spicy, ale mňa to baví! Seven Days in June mala pre mňa podobný vibe, čítala som ich v rovnakom období a nevedela som sa od nich odtrhnúť.

Emily Henry asi nemusím nikomu predstavovať. Jasných päť hviezdičiek dostali odo mňa Funny Story a Book Lovers a určite ich odporúčam ako ideálne čítanie na horúce dni. Rovnako to mám aj s Carley Fortune, od nej mám zatiaľ prečítané všetko (hot ľudia a prostredie kanadských jazier je proste kombinácia, ktorá funguje) a už sa teším na jej čerstvú novú knihu Our Perfect Storm.

Queer príbehy a cowboy série

Heated Rivalry už poznáme, spomínala som už aj moju najobľúbenejšiu knihu zo série The Long Game. Tentokrát by som ale chcela vyzdvihnúť knihu Role Model. Je to príbeh Ilyovho spoluhráča Troya a social media manažéra Harrisa a ja sa neviem dočkať, keď sa s nimi stretneme v druhej sérii seriálu! A ak vás nepresvedčím ja, ako druhú najlepšiu knihu v sérii (po The Long Game, samozrejme) ju označil aj Jack Edwards.

TJ Klune a jeho knihy sa objavia v každom texte, ktorý napíšem. Keď sa chcete zaľúbiť do hlavných hrdinov, keď sa chcete stratiť v príbehu, keď chcete krásne myšlienky a dialógy, tension, yearning, lásku. He has it all. Séria Green Creek je moja najobľúbenejšia a ak vám ešte nikto neodporučil Dom na azúrovom pobreží (neverím, že nie), pokojne to môžem byť teda ja.

A potom sú tu cowboy série, ktoré sú najväčší mentálny vypinák (najlepšie to viem prirovnať k telenovelám, ktoré sme pozerali so starou mamou ako deti) a keď si ich s kamoškami a kolegyňami odporúčame, sprevádza to taký ten úsmev, ktorému rozumejú iba tí, ktorí tušia, čo ich asi čaká. 🤠

Najviac som si užila sériu Rebel Blue Ranch, ktorá začína knihou Done and Dusted. Podobné oddychovky boli aj knihy Crossroads a Cash (kategória: bavilo veľmi, ale netuším už, o čom to bolo & that’s okay).

Fantasy a romantasy

Nie všetky fantasy a romantasy knihy sú mentálne oddychovky. Katabasis od R. F. Kuang bola výborná, ale myslím, že hlavu som pri nej zapájala viac ako pri projektovom plánovaní.

Kolónku mentálny wellness by som zaškrtla pri Štvrtom krídle aj Acotare, no z romantasy u mňa momentálne vyhráva séria The Bridge Kingdom, ktorú som začiatkom mája dočítala. Ak vás baví Throne of Glass a assassin hlavné hrdinky, bude vás baviť aj toto. Všetkých šesť kníh som čítala v angličtine, v češtine vyšli zatiaľ prvé tri.

A ak nemáte chuť na celé série, odporúčam cozy fantasy Veľmi tajný spolok svojráznych čarodejníc (od autorky minulý týždeň vyšla v preklade nová kniha) alebo krásne príbehy Kirké a Spev o Achillovi od Madeline Miller.

Súčasná beletria aj napätie

Keď som čítala If We Were Villains (v slovenčine Darebáci a blázni) od M. L. Rio, pamätám si, že som jedno ráno meškala do práce, pretože som to potrebovala dočítať. Niečím mi to pripomínalo Tajný príbeh od Donny Tartt a je to výborná voľba, ak máte radi dark academiu.

Všetky knihy od Veroniky Opatřilovej sú pre mňa poklady a určite patria do tejto kategórie. Na Píseň L myslím často, najkrajšie pasáže mám vypísané v diári, ktorý mám stále so sebou. Závidím každému, kto ju bude čítať prvýkrát. A neviem sa dočkať, keď sa o pár dní pustím do jej najnovšej knihy Zpívať bříze.

Heart the Lover od Lily King som prečítala jedným dychom a aj napriek tomu, že mi pri čítaní vyšla slza, by som ju zaradila medzi knihy, ktoré vás unesú ďaleko a užijete si čas v ich spoločnosti. Uvedomila som si, že mám rada, keď sa v príbehu stretávajú dve časové linky. V Heart the Lover spoznáte hlavných hrdinov počas univerzitných čias a následne ich životy o niekoľko dekád neskôr. So všetkými tými rozhodnutiami, ktoré urobili ako dvadsiatnici. Život!

🧡 Tipy od mojich book besties

S mojimi kamošmi máme spoločnú diagnózu, že nám doma v knižnici pribúda viac kníh, ako reálne dokážeme prečítať, aj keď čítame naozaj, naozaj veľa. Nič však neľutujeme a radi sa v tom podporujeme. A ešte radšej sa o tom spolu rozprávame. Tak som sa opýtala aj ich, ktoré knihy sú pre nich mentálnou dovolenkou.

💌 Alex: Becky Chambers – Žalm pro divnostrojné, séria sa volá Mních a robot. Ale ako prvá mi napadla séria Kroniky železného druida, ktorú napísal Kevin Hearne. To je taká urban fantasy, pri ktorej moja hlava najviac oddychuje. Je to akčné, vtipné, inteligentné, ale nie príliš, len sa tak „vezieš“ po stránkach. Výborné!

💌 Kika: Divadlo na Tomovom jazere. Farma, obdobie covidu a matka rozprávajúca príbeh svojho života dcéram. Pripomína mi to časy covidu, keď som bola u rodičov, tiež v podstate na „farme“, kde mi bolo najlepšie… Som doma s našimi, spokojná, nič mi nechýba.

💌 Jakub: Celá séria Stopárov sprievodca galaxiou. Rýchle, krátke diely, vtipné, originálne. Poznám naspamäť!

👀 A aké sú vaše knižné wellness tipy?

☕ Čo ma ešte baví

• Heart the Lover je spolu s výbornou knihou The Correspondent v shortliste Woman prize for fiction 2026. Silný výber. Okamžite mám chuť prečítať si aj zvyšné 4 knihy.

• Čítam knihu O písaní od Stephena Kinga. Napriek tomu, že som od neho ešte žiadnu inú knihu nečítala. Ach, to je tak výborné!!

• A ešte Directora od Daniela Kehlmanna. Môj tip na víťaza tohtoročnej Booker Prize (Aj keď zvyšné knihy v shortliste som ešte neprečítala. Láka ma však The Witch.)

• Myšlienky Patti Smith o startnutí. How to age? Keep the language of enthusiasm.

  🫶 Simi

  Nechajte mi tu svoj email a ja vám rada ďalšie zápisky pošlem do schránky. 💌

Už som to tu párkrát spomínala. Mať prehľad o tom, čo vychádza v knižnom svete, vie byť miestami zahlcujúce. O to viac, keď vás to nesmierne baví. Podcastové debaty na tému 23 Books We Are Looking Forward To This Spring ma sprevádzajú cez týždeň pri príprave večere najčastejšie a nadšenie, s akým o knihách rozprávajú NYT editori, je moja obľúbená komfortná zóna.

Popritom však na mňa vyskakujú náhodné články o AI v knižnom svete. „Would you like to humanize your text?” je otázka, ktorú dostala autorka Andrei Bartz po tom, ako vyskúšala časť svojho textu skonzultovať s AI. A potom tu máme kauzu knihy Shy Girl, ktorú zvalcovali dôkazy o tom, že aspoň polovica bola napísaná s AI.

Subscribe now

S novými knihami a najmä tempom, s akým sú na trhu vydávané, prichádza aj mnoho búrlivých debát. Spomínané použitie AI, kvalita textu, copy-paste tropes a silné PR kampane, ktoré sú často kreatívne vystavané lepšie ako samotný dej knihy. Áno, aj ja som sa viackrát na BookToku popálila.

Toto nie je hejtovanie noviniek, čítam ich veľa a mnohé začínam čítať dokonca v deň, keď vyjdú (magic of ebooks✨). A do toho úplne najviac fandím vytrvalým autorom, ako je Virginia Evans, ktorú predtým, než vydala The Correspondent, odmietlo za dve (!!) dekády písania asi každé jedno vydavateľstvo v USA.

Reading listy zaplnené klasikami

Vo svete informačného pretlaku ma to ťahá aj iným smerom. Objavovať knihy, ktoré sú na trhu už nejaký ten rok a nadšené recenzie, ktoré si o nich prečítam, nie sú súčasťou proma päť minút po vydaní knihy. A viem, že v tom nie som sama.

Dlhšie si to všímam aj na sociálnych sieťach. Naše reading listy opäť zaplnil Tajný príbeh od Donny Tartt, Steinbeckova klasika Na východ od raja, Rebecca od Daphne du Maurier z roku 1936, bestseller Ja, čo som nikdy nepoznala mužov od Jacqueline Harpman alebo westernový román Osamělá holubice. A úspešná kniha na naštartovanie kreativity The Artist’s Way (momentálne čítam), ktorá na vás už párkrát vyskočila? Tá vyšla v roku 1992.

The term “backlist” in the publishing industry refers to the list of books that have been previously published by a publishing house but are still available for purchase. Backlist titles often include classic works, bestsellers, and other popular books that have stood the test of time. (source: HarperCollinsPublishers)

Niekedy si hovorím, že ak by som od dnes prestala počúvať novú hudbu, pozerať nové filmy a čítať nové knihy, aj tak by som sa zabavila do konca života. (Veď ja som nevidela ani Krstného otca a nečítala nič od Virginie Woolf. A cez víkend sme si prvýkrát pustili doma platňu Pink Floyd, ktorú sme dostali už pred rokmi…a ja som si potom googlila členov kapely 😀) Je to extrémna myšlienka, ale zároveň fajn zamyslenie uvedomiť si, že neexistuje možnosť skonzumovať v živote naozaj všetko, čo vás zaujíma.

Pretlak obsahu, ktorý nestíhame zachytiť

Možno si hovoríte, veď to tak bolo vždy, čítala sa klasika, novinky, jedno cez druhé. Súhlasím, no zároveň sme asi nikdy nežili v takom informačnom pretlaku, ako teraz. Je to ako potápať sa v mori obsahu, ktorý sa na nás valí z každej strany rýchlosťou, ktorú často ani nemáte šancu zachytiť. No už len z okrajového vnímania všetkého naokolo sme aj tak na konci dňa vyčerpaní.

A preto sme hladní po príbehoch, hudbe, zábave a umení, ktoré nám prinesú istotu s nálepkou „toto naozaj stojí za tvoju pozornosť“. A možno nám dodajú aj pocit akéhosi zastavenia. Objavujem niečo unikátne, čo vyšlo dávno predtým, než obsah znamenal pársekundové reelská na sociálnych sieťach.

Jeden celý život v jednom pútavom príbehu

Mne tú radosť z objavovania priniesli za posledné mesiace tri knihy, ktoré boli zároveň inšpiráciou k tomuto zamysleniu. Prvou z nich je kniha Stoner od Johna Williamsa. Dlhodobo vypredaná kniha, na ktorú som čakala v knižnici vyše dvoch mesiacov.

Hľadala som príbehy podobné knihe Flesh od Davida Szalaya, ktorá patrí medzi moje naj knihy minulého roka. A niekde na tejto ceste na mňa vyskočil Stoner. Klasika, ktorá sa číta jedným dychom. Niekto by povedal, že tam nie je nič a iný, že je tam všetko. Na takmer 300 stranách objavíte celý život jedného človeka napísaný veľmi pútavým spôsobom.

Múdrosť a nadhľad inšpiratívnej Patti Smith

Druhou knihou je Just Kids od Patti Smith, ktorú som zatvárala s úsmevom aj slzami zároveň. Vedela som od viacerých ľudí, že je to výborná kniha, ale nebola som si istá, či chytí práve mňa, keďže o tvorbe Patti Smith som naozaj nič nevedela.

Patti ma oslovila pár rokov dozadu, z úplne inej strany, cez asi tri rozhovory, v ktorých rozprávala s pokojom, múdrosťou a nadhľadom o živote, a jej pohľady na svet vo mne dlhšie rezonovali. Kniha Just Kids je zážitok aj preto, že každé meno (a tých mien je tam naozaj veľa) vám otvorí ďalší príbeh. Zážitok posilnil album Horses, ktorý mi hral v pozadí posledných kapitol. A ja sa teším, že sa teraz môžem pustiť do autorkinej novinky Chlieb anjelský.

Obľúbený knižný dystopický dopamín

A potom je tu kniha Legenda od Marie Lu, ktorá vyšla pred 15 rokmi. Young adult dystopia je pre mňa asi definitívne najväčší comfort read. Naposledy som to zažila pri sérii Shatter Me od Tahereh Mafi.

Tieto knihy opisujem každému ako seriál pred očami. Siaham po nich v nabitých dňoch, keď som unavená alebo mám menej energie. Volám ich rýchly shot knižného dopamínu. Dej je akčný, predvídateľný a má aj romantickú linku. A toto je niekedy jediný dezert, na ktorý mám po celom dni chuť. 🍰

👋 Sim

PS: Ďalší text bude po dlhšom čase opäť pravdepodobne outdoorový, pretože sa čoskoro chystáme do Škotskej vysočiny. Ak by ste mali tipy na super knihy, ktorých dej sa odohráva v Škótsku (v mestách aj v prírode), napíšte mi. <3 Rada si pri cestovaní takto približujem krajinu.

Nedávam si veľmi novoročné predsavzatia, no minule som v starom diári (asi z roku 2017?) zahliadla poznámku: prečítať aspoň polovicu kníh budúci rok v angličtine. Úplne som na to zabudla, pretože som sa k tejto myšlienke už nevracala. (Aj keď som to úplne náhodne, bez rátania predbehla už pred pár rokmi.)

Kde sa nabral tento zámer? Zo dňa na deň prišlo v mojom živote obdobie, keď angličtina zrazu nebola mojou každodennou (nevyhnutnou) súčasťou. V práci už niekoľko rokov cudzí jazyk v podstate nepotrebujem a aj obdobie erazmov mám už za sebou (life is too short).

Napriek tomu mám angličtinu rada, rada ju okolo seba počúvam, moje najpočúvanejšie podcasty sú v angličtine a ak ma nejaká téma veľmi zaujme, teším sa, že mám vďaka jazyku veľkú slobodu v objavovaní. Pri knihách sú to rozhovory s autormi, čítanie v origináli, v nekonečnom fandom svete rôzne komunity a diskusie, ku ktorým má zrazu človek vďaka jazyku bližšie. Mohla by som menovať donekonečna.

Každý, kto ovláda cudzí jazyk, vie, že najhoršie je stratiť s ním kontakt. Keď stretnem niekoho, kto ovláda 2 a viac cudzích jazykov (moja gen-z kolegyňa Katka, ktorá číta knihy vo francúzštine!), zaujíma ma všetko a vždy ma to veľmi inšpiruje. Kedy sa začali učiť, čo ich k tomu viedlo, ako si jazyk udržujú. Väčšinou sa aj tak dostaneme k tomu, že sú frustrovaní z toho, že kedysi rozprávali plynule, no časom pomaly zabúdajú a chcú si si jazyk osviežiť.

Udržanie jazyka nie je samozrejmosť

Hovoríte si, prosím ťa, po anglicky už vieme všetci, denne pozeráme seriály, čítame články, scrollujeme reelska. Podľa mňa však udržanie určitého levelu jazyka nie je ani v tomto nastavení samozrejmosť. Z vlastnej skúsenosti veľmi dobre viem, že človek zabúda najmä hovorené slovo, keď s jazykom nie je denne v kontakte (áno, aj s takým dnes už samozrejmým jazykom, akým je angličtina, ktorou sme v online svete obklopení).

Pred pár rokmi som si uvedomila, že ak nechcem stratiť túto niť, potrebujem návyk na udržanie, a tak som si cez web Italki (odporúčam najviac!) našla moju angličtinárku Linzi, s ktorou to ťaháme už päť rokov. V profile mi dnes svieti číslo 115 hodín. Stretávame sa nepravidelne, booknem si hodinu, keď mám čas, väčšinou každé tri týždne, niekedy sa nevidíme mesiac.

Občas prechádzame podklady, ku ktorým sa viaže aj konkrétna gramatika, ale väčšinou sa len tak rozprávame o téme, ktorú vyberie ona alebo ja (áno, opravuje ma za pochodu), pretože sme si veľmi sadli ľudsky (máme svoje topic obsessions a rady o nich debatujeme). Niekedy príde ona so slovami: the other day I realized I need to discuss this with you. A potom prídem ja, že sa musím s niekým porozprávať o doplň vybraný popkultúrny moment, a ona na to so smiechom: I knew this was coming.

Knihy, ktoré ma rozčítali

Moja hovorená angličtina nie je ani zďaleka na takom leveli, aký by som chcela. Myslím, že je dokonca na nižšom leveli, ako keď som pred niekoľkými rokmi rozprávala po anglicky denne, aj keď nedokonalo. 😀

Online hodiny s lektorkou beriem ako bare minimum, čo viem urobiť v bežných dňoch. Väčší priestor dávam knihám. Nemám to zrátané, ale výberom tých správnych kníh sa čítanie v angličtine pre mňa stalo úplne prirodzeným. Pod „tými správnymi“ myslím prioritne príbehy, ktoré majú hovorovejší jazyk, a aj keď jednému či dvom slovám nerozumiete, nestratíte kontext textu. (Nie, Jane Austen som ešte nečítala v origináli, možno v ďalšom živote.)

Knihy, ktoré odporúčam

Prístupnú angličtinu majú často práve motivačné non-fiction knihy a potom príbehy, ktoré by sme mohli onálepkovať ako moderná súčasná literatúra. Áno, jednoducho sa čítajú aj niektoré fantasy a romantasy knihy, ale tam je ten záber taký široký, že vám v niektorých môže pomotať hlavu zložitý systém mágie a worldbuilding, takže by som si nevyberala náhodne.

Z romantasy hitov odporúčam čítať v origináli Fourth Wing a ak chcete niečo viac cozy alebo young adult, easy angličtinu majú aj knihy Divine Rivals alebo The Very Secret of Irregular Witches.

Z non-fiction kníh sa mi pred pár rokmi veľmi dobre čítala kniha Atomic Habits, rovnako aj The Creative Act od Ricka Rubina a spomínam si, že som sa počas dovolenky nevedela odtrhnúť od kníh Conversations on Love (inak nechápem, prečo túto skvelú knihu ešte nikto nepreložil) a Maybe You Should Talk to Someone.

Nie som na toto žiadna odborníčka a vychádzam iba z toho, čo zafungovalo mne alebo ľuďom v mojom blízkom okolí. Mám kamošky, ktoré pred pár mesiacmi chytili do rúk anglické rom-com knihy a boli prekvapené, ako hladko sa im čítali. U mňa platí aj to, že keď čítam knihu v angličtine na Kindle, číta sa mi plynulejšie ako fyzická kniha. Moja teória je, že je to jednoducho len ďalší screen a udržuje mi to lepšie pozornosť, neviem.

Podobný dojem u mňa zanechala aj čerstvo dočítaná, krásna kniha The Correspondent od Virginie Evans (bude čoskoro aj v slovenčine). Je písaná hovorovou angličtinou, formou korešpondencie medzi dámou Sybil a ľuďmi, ktorí prišli do jej života v rôznych fázach a v rôznej intenzite. V poslednej štvrtine ma dojímala, ale po celý čas hlavne vnútorne zahrievala. Toto je tá feel good kniha, ktorú si chcete prečítať, keď hľadáte príbeh, ktorý vás vtiahne, ale nevyčerpá.

A potom sú tu easy read stálice, ktoré vládzem čítať aj vtedy, keď som unavená a láka ma iba scrollovať: knihy od Emily Henry, Carley Fortune a Ali Hazelwood. Príbehy s rôzne intenzívnymi romantickými linkami, ktoré sa čítajú ako seriál.

Výhoda čítania v angličtine

Ono to znie asi trochu smiešne, ale tým, že som začala čítať v angličtine, sa mi otvoril svet, ktorý ma v rámci eskapizmu dosť baví. Minule sa kolegyňa smiala, že o knihách, ktoré čítam, viem úplne náhodné veci. Napríklad to, že Alchemised bol napísaný v Apple notes. Je to tak, pretože keď tisícstranovú knihu dočítam, čaká ma na Reddite tisíc komentárové vlákno a scrollovať úvahami ľudí, ktorí majú podobnú obsession presne v rovnakom čase ako vy, vie byť niekedy fajn pocit.

Na druhej strane, rozumiem aj tým, ktorí rozprávajú po anglicky celý deň na calloch v práci alebo žijú v zahraničí a chýba im materinský jazyk, takže to majú presne opačne ako ja (ste tu viacerí, ahojte! 👋) a radi sa vracajú v knihách k slovenčine či češtine. Občas mám aj ja také to, že si chcem prečítať tie najkrajšie vety v našom jazyku. Odpoveďou sú Dušan Mitana a Pavel Vilikovský.

Subscribe now

Moje ďalšie každodenné anglické zdroje sú najmä podcasty a články od New York Times. Je to vlastne jediné médium, ktoré si predplácam dlhodobo a sledujem naozaj pravidelne (a v delulu predstave, v inom živote a vesmíre tam pracujem). Baví ma preto, lebo tam nájdem dobre namiešané a s rovnakou intenzitou pokryté všetky témy od politických cez zdravie až po popkultúru a varenie.

Tento článok by mohol byť o akomkoľvek cudzom jazyku, s ktorým nechcete stratiť kontakt. Pred 10 rokmi som si myslela, že dnes takto budem naháňať španielčinu 🇪🇸, no žiaľ, ani Bad Bunny môj knowledge (zatiaľ!) neposunul ďalej ako na schopnosť objednať si jedlo po párty v kebab stánku. (nostalgia za erazmom v Granade)

💛 Ako si udržujete kontakt s jazykom, ak ho v bežnom dni nepotrebujete? Vnímate u seba zmenu, keď ho zrazu nepoužívate?

Simi

Vraj je január nekonečný mesiac. Mne pocitovo prebehol pred očami asi tak za dve sekundy, o februári ani nehovorím. Rok sme začali v Benátkach, týždeň po návrate som štátnicovala a s hrejivou spokojnosťou som si po obhajobe (opäť) uvedomila, že druhá vysoká škola bola síce úžasná skúsenosť, ale táto potreba sa naplnila a už ma to vnútorne neženie študovať ďalej. Už to môžem pustiť. If you know, you know…

Pravdepodobne ma o niekoľko rokov prevalcuje opäť zvedavosť a moja chuť učiť sa, no teraz mám priority inde, sú len moje a to ukotvenie v nich je zrazu veľmi príjemný pocit. (Yes, my therapist is proud. It took 4 years.)

Subscribe now

Oh, how I love dopamine reading

To, že som sa učila na štátnice, ešte neznamená, že som nečítala beletriu. Prekladať si akademické texty dopamínovým čítaním je disciplína, ktorú som za tie roky dosť dobre vyladila. A vlastne sa z tohto teším asi najviac.

Naučilo ma to neodkladať oddychové čítanie na dovolenky. Práve naopak, čítanie pre potešenie sa snažím zakomponovať najmä do dní, keď je toho veľa. Nie preto, že musím, ale preto, že mi to nesmierne mentálne pomáha.

Romantasy útlm

Tento text je náhodný prúd myšlienok, pretože aj výber kníh, ktoré som od začiatku roka čítala, je náhodný. Pred dvoma rokmi som si zamilovala romantasy, prečítala som zaradom všetky najväčšie hity, no musím priznať, že mám aktuálne v romantasy reading slump, hoci netrpezlivo čakám tento rok na niektoré pokračovania (Shield of Sparrow, Metal Slinger a novú knihu od Tahereh Mafi).

Dobre, môže za to aj Heated Rivalry. No Heated Rivalry môže za veľa vecí, ktoré sa mi vymkli tento rok spod kontroly, napríklad môj aktuálny screen time, ktorý som už mala minulý rok tak dobre vyladený. O tom však inokedy.

Ale jednu úžasnú romantasy knihu som predsa len prečítala. Ďakujem Anet, že mi ihneď po dočítaní písala, že si A Forbidden Alchemy potrebujem okamžite prečítať. Ak by som ju stihla v decembri, určite by sa zmestila medzi moje najlepšie knihy. Mieša sa v nej atmosféra Peaky Blinders, mágia, ktorá sa študuje na prestížnej univerzite, sympatické (hlavné aj vedľajšie) postavy, slow burn romantika a po celý čas aj napätie. Anet o nej písala aj vo svojom zhrnutí najlepších kníh roka.

Šťastie na skvelé queer príbehy (pokračuje)

Mám taký zvyk, že sledujem, čo baví čítať mojich obľúbených autorov a autorky a potom si chcem prečítať všetko, čomu dajú 5 hviezdičiek. Slnečného kráľa odporúčala Veronika Opatřilová a keď som bola minulý rok v Martinuse v Brne a zbadala posledný kus v kníhkupectve, vedela som, že pôjdeme spolu domov. Jednou vetou - Bridgerton meets Heated Rivalry.

Práve počas intenzívneho učenia mi v januári robili spoločnosť knihy, ktoré sú pre mňa stávka na istotu. TJ Klune a jeho queer fantasy séria Green Creek je láska, ktorú by som chcela čítať dookola. Pôvodne som si knihy chcela dávkovať pomalšie, no neodolala som, a posledné dve zo série, Heartsong a Brothersong, som prečítala v januári behom pár dní.

Nadčasovosť myšlienok Oriany Fallaci

Kniha List nenarodenému dieťaťu vyšla v krásnom dizajne minulý rok v Literárnej bašte. Padla mi do oka na jeseň a keď sa spätne zamýšľam, určite by si zaslúžila miesto medzi knihami roka.

Ide o útlu knižku, monológ o (nielen) materstve, ktorý napísala talianska spisovateľka Oriana Fallaci pred päťdesiatimi rokmi. No tá nadčasovosť myšlienok vás pri čítaní až miestami prekvapí. Po dočítaní som si zapísala, že si potrebujem prečítať všetky vety, ktoré kedy autorka napísala.

„Najprv sa budeš musieť biť za to, že ak existuje Boh, mohol by byť aj starena s bielymi vlasmi alebo krásne dievča. Ďalej sa budeš musieť biť za vysvetlenie, že hriech sa nezrodil v deň, keď Eva odtrhla jablko. V ten deň sa zrodila úžasná sila nazývaná neposlušnosť. "

„Vlci ma už začali volať a je jedno, že sú ešte ďaleko. Len čo sa priblížia, budem ich nasledovať. Naozaj som trpela tak veľmi a tak dlho? - pýtam sa neveriacky."

(Konečne) Návrat k tomu, že nečítam iba novinky

Asi každá tretia kniha, ktorú prečítam, má niečo spoločné s vlkmi. Možno preto som si ich za posledné roky tak zamilovala. Kniha Kedysi tu žili vlky (v angličtine Once There Were Wolves) sa ku mne dostala náhodne cez jeden článok a následne cez môjho obľúbeného knižného influencera Dylana. Odporúčam, ak vás bavia tajomné trillery prepojené s eko témami. Atmosférou mi to miestami pripomínalo Cez kosti mŕtvych pluh svoj veď od Olgy Tokarczuk.

Once There Were Wolves vyšla už pred pár rokmi, ale autorku Charlotte McConaghy ste mohli minulý rok zachytiť práve s jej najnovšou knihou Wild Dark Shore, ktorá sa objavila vo viacerých rebríčkoch naj kníh roka.

Ako verný, knihami prestimulovaný book lover som si na konci roka povedala, že budem čítať viac kníh, ktoré na mňa čakajú doma v knižnici. A tak som si zabalila 12 kníh, ktoré chcem už dlho prečítať a Adam mi každý mesiac jednu vyberie. V januári som tak prečítala Súmrak dňa od Ishigura (bavilo, ale kniha Nikdy ma neopúšťaj zostáva od autora mojou naj) a vo februári čítam Parfum od Patrika Süskinda (baví od prvej strany!). Prečítala som tiež Hamneta, no mám popkultúrne resty, pretože som nevidela ešte film a na ten sa teším omnoho viac, aj keď viem, že to bude veľmi smutné.

A keď som vyššie spomínala, že môj výber kníh je veľmi náhodný, musím spomenúť ešte ďalšiu knihu zo série Game Changers. Po Heated Rivalry a Long Game som sa pustila do Role Model, štvrtej knihy v sérii ( 😅 áno, takto to ja čítam, najprv druhú knihu, potom šiestu a teraz štvrtú). Bola výborná a poradie odporúčam. I got crumbs of Ilya Rozanov, so of course it’s five stars!

PS: Nie všetky knihy, ktoré rozčítam, ma chytia, aj keď to tak podľa toho, čo píšem, možno vyzerá. Všetky vyššie spomenuté ma bavili, ale v čítačke mám napríklad aktuálne tri mesiace rozčítanú knihu Safekeep, pri ktorej by som dala ruku do ohňa, že sa mi bude páčiť. Rovnako mi na 37% svieti niekoľko týždňov aj kniha Exit Lane, ktorá si ma získala recenziami ako “must read pre fanúšikov Sally Rooney”.

Čo vás baví aktuálne čítať? Beriem všetky tipy, lebo tento rok to cítim na objavovanie žánrov! 😀

❤️ A ešte náhodné pekné veci → Článok A–Z Guide to All Things Romance od NYT, so všetkými tropes a pojmami, ktoré sa skloňujú v úspešnom romance žánri a najmä sú skvelou navigáciou pri výbere. 🎧 Mumford & Sons majú nový album a najbližšie dni ho budem dookola počúvať, pretože budú s Connorom Storriem budúci víkend v SNL. 🎨 Striehnem na vypredanú monografiu o maliarovi Edmundovi Gwerkovi, do ktorej som sa začítala v galérii v Banskej Bystrici. O jeho tvorbe napríklad tu.

Simi

Určite sa nájdu ľudia, ktorých v online svete ošiaľ okolo Heated Rivalry obišiel. Racionálne si hovorím, musí to tak byť, žijeme predsa v bublinách. V realite to však cítim úplne inak. Už niekoľko týždňov som pohltená seriálom, knihami, fanúšikovskou komunitou aj hercami, ktorým by v tejto chvíli minimálne polovica internetu chcela zniesť modré z neba.

Energia fanúšikovskej bubliny

Strávila som so seriálom a knihami Heated Rivalry sviatky, kamarátom som odvtedy poslala tisíc videí, mám ich na pozadí telefónu, videla som každý jeden rozhovor s hercami Connorom Storriem a Hudsonom Williamsom. A naozaj si prajem, aby sa môj Instagram algoritmus nikdy nezmenil.

Fandíme postavám v knihách, fandíme postavám v seriáli a fandíme charizmatickým hercom, ktorí ešte pred pár mesiacmi pracovali ako čašníci, popritom vytrvalo chodili na castingy, mali sny, túžby, talent a čakali na ten správny moment. Fandíme si navzájom aj ako fanúšikovia a občas sa pri tom cítime, akoby sme mali zasa pätnásť a nadšene zbierali obrázky a plagáty obľúbených celebrít z časopisu Kamarát.

Radosť z popkultúry ako náplasť

Heated Rivalry je popkultúrny fenomén, ktorý nás zachraňuje v časoch, keď nás titulky novín a spoločensko-politické problémy vťahujú do úzkosti. (Trochu to teraz ťahajú už aj Beckhamovci). Knihy aj seriál otvorili témy, ktoré sú dôležité, ľudské, autentické, láskavé a prajeme si, aby bol svet okolo nás nimi zaplnený omnoho viac.

Subscribe now

Ako mnohí fanúšikovia, aj ja som najprv podľahla seriálu. No už pri druhej časti som okamžite siahla po knihe a potom som čítala a pozerala na striedačku. Rachel Reid je autorkou knižnej série z hokejového prostredia Game Changers, v ktorej zatiaľ vyšlo šesť kníh. Prvé dve z nich sa zároveň stali predlohou prvej série úspešného seriálu.

Queer láska v hokejovom svete

Hlavnými postavami sú hokejisti Ilya Rozanov a Shane Hollander, ktorí sú na ľade najväčšími rivalmi. Rivalita medzi nimi však vydrží asi do momentu, kým medzi nich nevstúpi túžba.

V seriáli aj v knihe Heated Rivalry, ktorá je druhou v poradí v sérii, sledujeme všetko, čo sa deje v živote dvoch úspešných športovcov, keď sa rozhodnú tajne stretávať v prostredí, ktoré od nich očakáva predovšetkým súťaživosť a rivalitu na ľade, no pre queer lásku nemá pochopenie. Namiesto toho sa zamotávajú hlbšie a hlbšie do citov, ktoré na tejto ceste prekvapia aj ich samých.

Zraniteľnosť hlavných postáv

Knihy obsahujú veľa spicy scén 🌶️🌶️🌶️🌶️🌶️ (preto sú odporúčané čitateľom od 18 rokov) a veľa ich nájdete aj v seriáli. No nie je to ani zďaleka všetko, čo príbeh definuje.

Spicy momenty sú tu jednou z foriem komunikácie a zároveň priestorom, kde sú postavy autentické, zraniteľné a úprimné. Sú to športovci, ktorí vás behom jednej scény namotivujú ísť do fitka a zároveň vás ubezpečenia, že mať emócie, túžby a vyjadriť slzami zraniteľnosť je (hot) a úplne v poriadku. Odporúčam aj výborný rozhovor s intimacy koordinátorkou seriálu Chalou Hunter, v ktorom približuje, ako vznikali konkrétne scény a čo bolo v tom celom jej úlohou. A mimochodom, fanúšičkou je aj Esther Perel.

Chémia v knihe, seriáli aj mimo kamier

Seriál, ktorý vznikol v Kanade ako nízkorozpočtový projekt a natáčal sa približne tridsaťšesť dní dnes láme rekordy. Priniesol príbeh, o ktorom sme mnohí ani netušili, že ho tak veľmi potrebujeme.

Ešte väčšou senzáciou však je, že môžeme doslova pred očami sledovať zrod dvoch talentovaných hereckých hviezd, o ktorých ešte pred pár mesiacmi nikto nepočul, no dnes im tlieska celý svet. Tlieskali sme im na udeľovaní cien Golden Globes a budeme im tlieskať aj na otváracom ceremoniáli Zimných olympijských hier.

Takmer každý rozhovor s Connorom a Hudsonom prináša opakovane tú istú otázku. Ako je možné, že majú medzi sebou takú silnú chémiu pred kamerami aj mimo nich? Pred natáčaním sa vôbec nepoznali a “chemistry check” absolvovalil cez Zoom. Veľmi rýchlo sa z nich stali blízki priatelia a do každej jednej interakcie prinášajú energiu, ktorú fanúšikovská bublina nadšene absorbuje.

Čo čítať po Heated Rivalry?

Už teraz je isté, že seriál bude pokračovať ďalšou sériou. Kým však budeme čakať (a pozerať dookola prvú), oplatí sa prečítať aj knihu Long Game, v ktorej sa deje toho toľko, že ju podľa mňa rozdelia aj na dve seriálové série. Mňa bavila ešte viac než kniha Heated Rivalry. Veľmi sa však teším, že bude aj tretia kniha Unrivaled o Ilyovi a Shanovi, ktorá vyjde už na jeseň.

Knihy aj seriál vo vás vzbudia veľa emócií. Neviem ich opísať jedným slovom, ale ak si ich chcete niečo podobné v sebe udržať a čítať viac takých príbehov, podobnú emóciu som našla v knihách Píseň L od Veroniky Opatřilovej, v Piesni o Achillovi od Madeleine Miller a aj v knihe Swimming in the dark od Tomasza Jedrowskeho. A ak by ste všetky tieto témy chceli ešte so štipkou romantasy, TJ Klune a jeho séria Green Creek je stávka na istotu. Ak vás však láka radšej niečo hokejové, mrknite tu.

🌈 Someone is probably telling you to watch a TV show with two hockey players right now. It’s very important that you listen to that person.

Simi

Nechcela som pôvodne vyberať moje najlepšie knihy za 2025, lebo je to ťažké. Najlepšie príbehy, ktoré mi zlepšovali dni, keď moje dni sprevádzal stres? Najlepšie príbehy, ktoré ma baví čítať ráno po zobudení namiesto telefónu? Najlepšie knihy, z ktorých vety som si prepisovala do zápisníka a chcem ich čítať dookola? Je toho toľko, čo vie u mňa vzbudiť nadšenie pre knihu, že sa mi to škatuľkuje vlastne veľmi ťažko.

Prečítala som veľa kníh na úkor iných aktivít (niekto by bol zhrozený), veľa nových kníh som si aj kúpila (tu som aj ja zhrozená). Najviac ma tešili všetky debaty o knihách, spoločné nadšenia a na konci dňa aj tie vzájomné lajky na Goodreads, keď viacerí naraz prečítame rovnakú knihu a nevieme sa spolu dočkať pokračovania.

Bavia ma aj trendy, pri ktorých mám pocit, že pol sveta číta rovnaký príbeh (áno, prečítala som Heated Rivalry, videla seriál a stratila hlavu). Bavia ma BookToky, Reddity, popkultúrne prepojenia kniha & film aj všetky knižné „posadnutia“. Často fandím aj tým témam, ktoré mňa (zatiaľ) nechytili.

Keďže som nestihla napísať ani moje knižné jesenné zhrnutie a zrazu je koniec roka, poďme teda na to. Zároveň je dôležité povedať, že som tento rok označila piatimi hviezdičkami ⭐⭐⭐⭐⭐ 28 kníh, avšak kvôli lepšiemu prehľadu ich tu nespomínam všetky.

Všetko od Tahereh Mafi

Prvá kniha zo série Shatter me bola uff, no…nič moc. Čítala som ju s kamoškami v slovenskom preklade a ak by som o tejto YA dystopickej sérii nikdy nič nepočula, asi by som ďalej nepokračovala. Podobne ako pri ACOTAR, aj v sérii Shatter Me je najslabšia prvá kniha. Mala som však tušenie, že pri tejto young adult dystopii mi predsa len sadne čítať ju v originále a tak aj bolo.

Sériu som čítala v období, keď som toho mala v práci veľa a úplne mi to na konci dňa vyplo hlavu. Po celý čas mi to išlo pred očami ako seriál na pokračovanie. Je zjavné (aj z rozhovorov), že Tahereh Mafi má skvelý zmysel pre humor a v jej knihách sa to odráža. Všetky zvyšné knihy v angličtine som zhltla v priebehu pár dní. A rovno som sa pustila do ďalšej série od autorky, The Woven Kingdom, ktorá ma tiež nesmierne bavila.

Top reportáže & non-fiction

V reportážach a populárno-náučných knihách mám resty, pretože v bežné dni na ne väčšinou nemám dostatok mentálnej energie. Najviac reportáží som prečítala počas dovoleniek a v najbližšie dni by som chcela dočítať absyntovku Sedliačky od Joanny Kuciel-Frydryszak. Som v polovici a je výborná.

Widow Basquiat: A love story od Jennifer Clement. Toto je kniha, ku ktorej by som sa nedostala, ak by ju v júni Dua Lipa nevybrala do svojho Bookclubu. Romantizovanie New Yorku je moja obľúbená delulu aktivita. A ešte v osemdesiatych rokoch s Basquiatom, Madonnou a Andy Warholom? Ale je to aj veľmi smutné čítanie plné toxických vzťahov a závislostí, no Jennifer Clement to všetko dokopy zachytila bravúrne.

When Food is Comfort od terapeutky Julie M. Simon je asi to najlepšie, čo som o psychickom zdraví čítala. Nie je to iba o jedle (nákupoch, závislostiach, scrollovaní, dosaďme si čokoľvek), ktorým podvedome často zmierňujeme nepríjemné pocity a napätie v tele, ale najmä o našom vnútornom prežívaní a o tom, aké coping mechanizmy sme si počas života vytvorili. Prináša tipy, ako si to u seba nastaviť a začať upokojovať nervový systém pre naše telo zdravšími spôsobmi. Nájdete ju iba v angličtine, ale číta sa aj napriek náročnej téme ľahko.

“Perhaps your parents were skilled enough to inquire how you were feeling but one you shared your feelings, they quickly attempted to distract you or to solve the problem.”

Počas celého roka som po kúskoch čítala Ženy, ktoré behali s vlkmi. Chcem, aby kniha so mnou ostala dlho, preto si podčiarkujem každú piatu vetu, mám v nej milión lepíkov a zvyšok knihy si budem dávkovať aj budúci rok a následne sa k nej tie ďalšie vracať.

To najlepšie z fantasy a romantasy

Máločo sa z romantasy chytá na sériu Throne of Glass, no zopár kníh bolo tento rok blízko. Miešam tu dokopy fantasy, romantasy aj dark fantasy, lebo life is too short na kategorizovanie žánrov.

Alchemised od SenLinYu ma bavil od začiatku do konca, pretože som tušila, čo ma tam čaká, a bola som na to úplne naladená. Je veľa kníh, na ktoré musíte mať v prvom rade náladu. Prvá štvrtina vás rozbije drsnými scénami a nebudete chcieť veriť, že sa to naozaj deje. Keď prejdete touto (miestami aj nepríjemnou) časťou, postupne sa vám na ďalších stovkách strán odkryje celý príbeh Heleny a Kaina. Budete stáť pri nich, povzbudzovať ich a nenávidieť tých, ktorých nenávidia oni. Áno, je to dlhá kniha, ale dá vám naozaj všetky odpovede, ktoré budete pri čítaní mať.

Metal Slinger od Rachel Schneider by sme mohli zaradiť do kategórie všetkých nových romantasy kníh, ktoré sa na seba, úprimne povedané, vždy tak trochu podobajú (ani zďaleka mi to neprekáža). Táto kniha však na rozdiel od iných priniesla taký veľký cliffhanger, že na konci budete chcieť začať čítať odznova, či vám predsa len niečo neuniklo. Ja si už vlastne ani ten dej podrobne nepamätám, ale ten záver?! Teším sa na dvojku.

Mistborn od Brandona Sandersona bola moja vstupná brána do sveta Cosmere a neviem sa dočkať všetkého, čo ma v ňom čaká. Mojou najväčšou dilemou už len zostáva, či mám prepnúť do angličtiny, alebo čakať na preklady.

Kniha Krehké vlákna moci od V.E. Schwab je síce prvý diel série, no nadväzuje na (výbornú!) trilógiu Tmavší odtieň mágie a odporúčam začať práve ňou. V. E. Schwab vytvorila svet, ktorý sa rozpína do všetkých strán, a v ňom postavy, ktoré ani v romantických vzťahoch nikdy nestrácajú seba, svoju identitu a túžby. Miestami vás štvú, ale aj tak ich milujete.

Subscribe now

Ďalšie päťhviezdičkové highlighty

O romantasy a fantasy hovorím veľa, ale čítam aj súčasnú modernú beletriu a celkovo aj iné žánre, ktoré neviem zaškatuľkovať.

Začiatkom roka ma vtiahlo Intermezzo od Sally Rooney. Čítala som ho na lyžovačke a aj keď som mala fyzickú knihu, musela som si stiahnúť aj e-knihu, aby som mohla čítať aj počas prestávok na svahu (niekto hľadá bundu na skipass, niekto na Kindle). Sally Rooney sleduje vzťah bratov Ivana a Petra, poznačený stratou otca a rozličnými podobami lásky i blízkosti. O Intermezze som písala vo februári tu.

Víťaz tohtoročnej Bookerovej ceny Flesh od Davida Szalaya mi Intermezzo tak trochu pripomenul, ale asi iba témou emočnej nedostupnosti a nevypovedaných pocitov. Pred očami sledujete život Istvána od jeho tínedžerských rokov v Maďarsku cez všetky rôzne životné etapy v Londýne. Naozaj som nečakala, že Flesh bude taký binge-read. Knihu som zhltla za dva dni. A Dua Lipa urobila s Davidom Szalayom výborný rozhovor.

Reading stats z Fable hovoria, že som romance reader, takže cítim povinnosť dať tu aj najlepšiu letnú romantiku. One Golden Summer od Carley Fortune je to najlepšie, čo som od autorky čítala. V júli som k tomu napísala toto a stále je to pravda: Strawberry iced matcha latte and maracuja cheesecake ice cream. Should it be the go-to choice? No. Did I enjoy it? Oh, absolutely!

Kniha Swimming in the dark od Tomasza Jedrowského vyšla v češtine pod názvom Plavec ve tmě. Je to román o láske medzi dvomi mužmi v 80. rokoch v Poľsku a myslím, že k tomu netreba veľa dodávať. Má len niečo cez dvesto strán, no každá jedna veta má v nej svoje miesto, a preto vo vás vyvolá pocit, že toho s postavami prežijete minimálne za dva životy.

Vietnam, vojna, láska, Amerika, život. Ženy od Kristin Hannah je presne ten typ knihy, ktorý sa vám odohráva pred očami ako napínavý film a vy sa od nej neviete odtrhnúť. Zo všetkých kníh, ktoré som čítala za posledný rok, mi práve táto príde ako najuniverzálnejší darček. Dávam ju sem ako tip aj pre niekoho, kto by sa chcel viac rozčítať, ale neláka ho zrovna fantasy.

Najväčšie knižné prekvapenie

Young adult trilógia Krutý princ od Holly Black mi ležala na poličke mesiace. The Cruel Prince vyšla v roku 2018 (v kontexte romantasy kníh dávno), takže stihla nazbierať kopu recenzií, ktoré sú často veľmi protichodné. Mala som obavy, či sa do toho pustiť, ale keď som začala, nevedela som prestať. Čítala som ju počas dní, keď som písala popri práci bakalársku prácu a potrebovala som pred spaním vypnúť rozbehnutú hlavu. Férska young adult rozprávka plná krásnych opisov prírody, jemnej romantickej linky, dobre vyskladaných dialógov a v tom všetkom badass hlavná hrdinka.

Heated Rivalry mánia na záver roka

Už niekoľko týždňov som si všímala, že moje obľúbené booktokerky sú posadnuté seriálom a knihami Heated Rivalry. Ide o kanadský seriál podľa knižnej predlohy o queer hokejistoch, ktorí sú zároveň najväčšími rivalmi na ľade.

Ako prvú som prečítala knihu Heated Rivalry a hneď sa vrhla na pokračovanie The Long Game. Čítala som ju ich Vianoce, ignorovala svet a popritom som pozerala seriál. Čítala som toľko, že sa mi prvýkrát úplne vybil Kindle. 😆

Prvá kniha bola fajn, no spicy scény miestami dominovali na úkor deja a hodnotí sa mi to ťažko. (Je to asi najviac 🌶️ kniha, akú som kedy čítala.) Druhá kniha však bola podľa mňa výborne vybalansovaná. Priniesla emočný rollercoaster, hlbšie spoznávanie charakterov, vzťahový posun na ďalšiu úroveň, témy psychického zdravia v športovom svete a celkovo v nej bolo všetko, čo si oddychová romantika zaslúži.

Odporúčam pozrieť si najprv seriál a ak vás to bude baviť, vrhnúť sa potom na knihy, ktoré vám dajú väčší kontext. A potom si už len užívať úžasný internetový fandom. You’ve been warned. <3 O hercoch, ich chémii a seriálovom nadšení by som mohla písať nonstop celý deň, ale príďte za mnou, keď si to pozriete. Veľmi rada si s vami vymením tisíc reels za deň.

📚📚📚 Ktoré knihy vás tento rok bavili najviac?

Napíšte mi, potrebujem inspo! <3

Sim

Mám roky Goodreads (teraz už aj Fable), kde si značím prečítané knihy. Niekoľko rokov som pracovala ako editorka a teda denne písala a venovala sa textom. Napriek tomu som nepísala recenzie ku knihám, ktoré som prečítala. Nerobila som to, pretože som si myslela, že v tom nie som dosť dobrá (a nemám na to potrebné know-how?). Veď ja vlastne ani neviem, čo obsahuje “dobre napísaná” recenzia.

Dnes, s odstupom času, keď tu mám povedzme niečo-ako-wannabe-knižný newsletter a pracujem v knižnom svete, si nemyslím, že sa veľa v tej „odbornej” stránke zmenilo. Mám prehľad o tom, čo kde vychádza celosvetovo, ale v bežnom dni to je skôr pocit zahltenia, ktorý, povedzme si úprimne, nie je pri tej láske ku knihám vôbec potrebný.

Subscribe now

Zmenil sa však mindset, s akým nad knihami (a asi aj svojimi pocitmi) premýšľam. Viem písať recenzie? Podľa mňa nie. Baví ma však v slovách zachytiť emóciu, ktorá vo mne zostala hneď po dočítaní. To už asi áno. A to je zásadný rozdiel.

Keď sa k nim s odstupom času vraciam, ako prvé mi napadne, ako som sa pri a po dočítaní knihy cítila. Január 2024, keď som bola celý mesiac sama doma (Adam bol v Nepále) a v priebehu mesiaca prečítala celý Maasverse? Ten pocit si odnesiem dúfam do hrobu. Ako vtedy povedala moja terapeutka: „Simonka, vy ste mali vlastný Nepál.” Ja viem, ach, ja viem! <3 Vymažte mi pamäť, nech môžem zas.

Baví ma celá škála emócií, ktoré sa s príbehmi otvárajú a ešte viac ma baví následne sa o knihách rozprávať s ľuďmi, ktorí to majú podobne. Tento rok sa mi napríklad nepáčila kniha Blue Sisters. Pre mňa to však znamená iba to, že mi nesadla a vo februári som potrebovala iné príbehy.

Nikdy by som vám však nepovedala, že by ste knihu Blue Sisters nemali čítať. Ak by som ju čítala napríklad v októbri, pravdepodobne by som si ju užila rovnako ako Cleopatru a Frankensteina (O Moodreadingu som písala tu a tu zas o výbere kníh podľa levelu energie). Som presvedčená o tom, že každá kniha nás stretáva v určitom psychickom rozpoložení a životnej situácii, preto v nás môže zakaždým aj rôzne rezonovať.

Stále neviem, kedy prichádza ten ozajstný adulthood, ale viem, že detské nadšenie a radosť z objavovania ľudia často strácajú pomerne skoro. Zároveň podľa mňa nie je nič atraktívnejšie, ako keď dospelý človek hovorí nadšene o niečom, čo ho úprimne zaujíma a baví.

Preto je pre mňa až niečo magické, ako sa dnes vieme s blízkymi kamošmi rozprávať (bez akýchkoľvek predsudkov) o knihách, ktoré sú predsa „len” knihami a zároveň malou časťou v tom šialenom svete, ktorý žijeme. V tom, ako sa vieme do debaty o obľúbených knihách ponoriť, je až niečo intímne a zraniteľné.

Často pomenujeme veci, ktoré by sme si bežne nepovedali a vlastne ma veľmi teší, že sa už inak o tých knihách ako s veľkou dávkou zvedavosti a bez predsudkov ani nevieme rozprávať. Za vyšší stupeň priateľstva označujem moment, keď som romantasy knihu požičala kolegyni s lepíkmi a mnou podčiarknutými časťami (oh yes, there is smut).

Ako je to s tými recenziami? Postupne som si začala vždy po dočítaní písať do poznámok dojmy, ktoré vo mne ostali. Ak odo mňa uvidíte hodnotenie na Goodreads alebo Fable, väčšinou som to písala hneď po dočítaní, keď vo mne všetko doznieva. Niekedy je to jedna veta, niekedy desať, niekedy si to zapíšem iba analógovo do zápisníka. Ale ak si to prečítam s odstupom času, ten pocit sa mi opäť priblíži.

Keď sa spätne pozriem napríklad desať rokov dozadu, uvedomujem si, že som knihy vnímala (prirodzene) trochu inak. Mrzí ma, že som si niektoré dojmy nezapísala v momente, keď som napríklad dočítala Zločin a trest alebo Janu Eyrovú. Dnes už mám iba matné spomienky na to, že sa mi tieto knihy veľmi páčili, no na tú emóciu si už veľmi nespomeniem.

Možno som knihy prežívala inak, možno som potrebovala prejsť istú cestu a dovoliť si byť pri vnímaní príbehu zraniteľnejšia, možno som sa v prvom rade potrebovala naučiť hovoriť nahlas o svojich pocitoch aj bez kníh. „Bože, veď ja som vlastne asi veľký romantik. Mňa asi dosť baví romantizovať si bežné veci,“ povedala som niekedy v lete vo svojich 32 rokoch Adamovi. „Na to si prišla až teraz??” - reaguje prekvapene.

Asi je čas už konečne naplánovať re-reading 5 hviezdičkových kníh. Áno, viem, že sa to nikdy nestane, lebo ma vždy prevalcuje TBR. No ostávam delulu a pokračujem v romantizovaní sveta plného kníh, ktorý sa mi dúfam, nikdy nevzdiali.

PS 1: Najviac mi naháňajú strach príbehy ľudí, ktorí vraj počas mladosti čítali veľa a potom zrazu prestali a nikdy sa k tomu nevrátili.

PS 2: Pol kráľovstva za zachovanie “childlike excitement” v tejto šialenej dobe.

PS 3: Ak by som prestala náhodou niekedy čítať, pošlite mi tento text.

💖 A ešte pekný obsah z knižného sveta

• New York Time už má von 10 naj kníh za rok 2025 a zároveň urobili krásny prehľad od roku 2000.

• Podcast, v ktorom knižní editori New York Times vyberajú knižné darčeky podľa záujmov. Zaznie aj: “Will performative men read this?” 😀 A samozrejme, aj tu na mňa vyskočila kniha The Loneliness of Sonia and Sunny

• Anne Helen Peterson sa v podcaste Culture Study rozrávala o fantasy a romantasy s Leigh Bardugo. Mohla by som ich počúvať hodiny.

• Tipy na knihomoľské darčeky, ktorý dala dokopy bookstagramerka Lada - všetko si prosím 😍

• Zadie Smith v The New Yorker Radio Hour. She is an icon. A majú aj nový rozhovor s Patti Smith k jej knihe Bread of Angels, ale ten som ešte nepočula.

  Subscribe now

Na The Cut nájdete výborný článok, v ktorom ľudia (ktorí čítajú radi a veľa) hovoria o tom, kedy si počas bežných dní vytvárajú miesto na knihy. Je to fascinujúce čítanie. Každý to má zariadené inak, niekto aj pri troch deťoch prečíta vyše stovku kníh ročne, sú tam aj ľudia, ktorí čítajú kvôli práci, a aj takí, pre ktorých sú najpraktickejšie audioknihy. A niekto má dokonca zvyk raz za čas vyjsť z domu do ulíc iba s knihou a telefón nechať doma. Wow. Necítiť z toho tlak na výkon, ale naopak, hlboký vzťah ku knihám, ktorý pre každého znamená niečo iné.

Viacerí respondenti v článku spomínali, že majú rozčítané väčšinou dve knihy. Jednu náročnejšiu a jednu easy-read. Alebo majú v taške so sebou vždy nejaké krátke novely. Bavilo ma čítať o tom, ako to majú s knihami v bežných dňoch iní ľudia, a následne sa zamýšľať nad tým, ako to mám ja.

Som presvedčená o tom, že vyberať si knihy podľa nálady (a levelu energie) je spôsob, ako sa do čítania zamilovať. To, že ma bavili klasiky ako Zločin a trest alebo Búrlivé výšiny ešte neznamená, že by som zvládla čítať celý rok iba podobnú literatúru. A čo je na tom celom najlepšie? Nič z toho nie je povinnosť, preto je len na vás, čo vás v knihách baví a naozaj to pred nikým nemusíte obhajovať. Ani v prípade, ak by ste sa rozhodli čítať odteraz až do dôchodku iba young adult literatúru.

Subscribe now

Mobil, kľúče, peňaženka, Kindle

Keď si vyššie spomínaný článok prečítate, zistíte, že sa v ňom opakuje jeden hlavný zvyk. A to je zakomponovanie kníh do momentov, ktoré často končia pri scrollovaní telefónu. Často nám ani nenapadne, že by sme scrollovanie počas dňa mohli vymeniť za knihu.

Mnohí si čítanie predstavujú ako vznešenú činnosť, ktorá sa deje iba s dekou a šálkou čaju v kresle v rohu upratanej obývačky. A pritom úplne prvé, čo môžeme urobiť, je pozrieť sa na svoj denný screentime a nahradiť ho inou aktivitou (v tomto prípade čítaním, ale aj také štrikovanie alebo kreslenie znie cool).

Kindle v taške je pre mňa dnes už dôležitý ako kľúče od domu. Pravidelne si zabúdam nabíjačku na počítač, ale knihu? Málokedy. Z piatich dní sa mi ráno v autobuse alebo električke podarí čítať možno tak dvakrát, no viem, že kedykoľvek sa ten priestor naskytne, namiesto mobilu často automaticky siahnem práve po čítačke.

V Kindle čítam iba knihy v angličtine, z toho 95% beletriu. Vyberám si príbehy, do ktorých vhupnem už od prvých strán. Ak by som čítala knihu, kde ani v tretine nebudem úplne rozumieť tomu, čo sa tam deje alebo by bola plná filozofických opisov, určite by ma to nebavilo čítať cestou do práce. Na párstranové čítania v bežných dňoch potrebujem príbehový flow (volajme ho knižný dopamín).

Poznám aj ľudí, ktorí čítajú e-knihy počas dňa na telefóne. Mne to síce nesedí, ale hlavný účel to podľa mňa plní - uprednostniť príbeh a nadväznosť textu namiesto náhodného obsahu, ktorý na nás hučí z každej strany pri scrollovaní sociálnych sietí.

Čítanie na voľné víkendové rána

Je pre mňa obrovský rozdiel čítať knihu v sobotu ráno s oddýchnutou hlavou a večer pred spaním počas týždňa. Ak sa dobre vyspíte, ráno vás čaká čerstvá myseľ, ktorá si namiesto scrollovania do sýtosti užije a ceruzkou pomaly podčiarkne Steffansonove vety aj tie dve rozčítané non-fiction knihy, na ktoré cez týždeň nemáte kapacitu, no ich obsah vás veľmi zaujíma.

Ak ste frustrovaní, že nevládzete čítať večer knihu, ktorá vás zaujíma, možno jednoducho stačí, keď ju otvoríte ráno po zobudení. Pre mňa to je úplne iný zážitok z čítania.

Čítanie po náročných dňoch v práci

Z textu vyššie je jasné, že náročné knihy v ťažkých a nabitých dňoch nečítam. Je u mňa bežné, že práve na dovolenku si balím so sebou reportáže aj non-fiction knihy, pretože mám prázdnu hlavu a konečne priestor na zahĺbenie.

Dni, keď potrebujem večer upokojiť nervový systém je však v priebehu roka omnoho viac, a práve tu prichádzajú žánre a autori, ktorí sú pre mňa istota.

V bežných dňoch sa večer pred spaním najradšej strácam vo fantasy a romantasy, momentálne ma veľmi bavia young adult dystopické série. Nevadí mi čítať pred spaním knihy, v ktorých sa napríklad veľa bojuje, ale viem, že niektorí ľudia si dokonca vyberajú na večer iba cozy knihy, ktoré majú až rozprávkovú atmosféru, aby nemali z čítania adrenalin rush.

Liečivý únik z reality

Dospela som do momentu, keď si pozriem možno tri seriály za rok, pretože tie správne knihy mi úplne zaplnili tento typ zábavy. Nie je v tom žiadny zámer „I’m doing this better than you“, práve naopak, mám zoznam filmových klasík, ktoré si chcem pozrieť, a strašne sa mi v tom nedarí. Dúfam, že to zmením v roku 2026.

Nemyslím si, že je nevyhnutné, aby teraz každý človek prečítal desiatky kníh ročne. Ja som ich tento rok prečítala veľa a zrejme do konca roka ešte zopár prečítam, no na druhej strane si myslím, že by som mohla čítať menej a urobiť si priestor na iné aktivity.

Mám však pocit, že o knihách ešte stále často rozmýšľame v naučených linajkách a čítanie vnímame ako niečo príliš vznešené. A pritom tie správne (pre každého iné) knihy dokážu priniesť do bežných dní, ktoré často nejdú podľa našich predstáv, neuveriteľnú úľavu, vnútorný pokoj a niekedy aj veľmi potrebný, liečivý únik z reality (ako protipól bezmyšlienkovitého scrollovania).

📚 Čo ma baví v knižnom svete?

• Podcast The Book Review od NYT. Čerstvo som dopočúvala diel o Pride and Prejudice, po celý čas sa blbo usmievala a asi mám crush na všetkých debatujúcich.

• Čítam Alchemised a neviem sa od toho odtrhnúť. Je to dark fantasy príbeh so zoznamom trigger warnings, nečakajte žiadne horúce romantasy. Intenzita drsných scén podľa mňa závisí od toho, či máte low-budget alebo high-budget imagination. 😀 Môj dojem po 200 stranách: If An Ember in the Ashes met A Little Life.

• Moja obľúbená autorka V.E.Schwab bola v Bratislave, nechala nám tipy na obľúbené knižky a je to najmilší človek.

• V Martinuse sme dali dokopy Knihy roka 2025 a v beletrii vyhráva fantasy. Yay!

Čo čítate počas jesene? 🌙 Mňa valcujú všetky novinky, na poličke čaká Katabasis, ale teším sa, že som prečítala Frankensteina a bolo to výborné.

Subscribe now

Chcela som začať tým, že som v lete mala šťastie na výborné články aj knihy, ale popravde s tým nemám problém počas celého roka. Narážame na seba už akosi prirodzene. Pretože keď si človek nájde zopár obľúbených tastemakers, s ktorými zdieľa podobný vkus, hneď sa mu kormidluje v záplave kníh a celkovo obsahu na internete jednoduchšie. O tom, že Taste Is The New Intelligence píše výborne napríklad Stephanie Tyler.

S kolegyňami som nedávno debatovala o tom, že keď vás nejaký žáner (v našom prípade romantasy) rozčíta, zrazu sa vám paradoxne otvorí kapacita aj na iné žánre.

Kým minulý rok som v pre mňa novom romantasy svete lúskala jeden príbeh za druhým, rok 2025 môj knižný záber utriasol a zrazu vytvoril mix všetkého, čo mám v knihách najradšej.

So spokojným svedomím mám rozčítané aj štyri knihy naraz a siaham po nich striedavo, intuitívne a podľa nálady. Moje čitateľské leto tak bolo o sladkých rom-comoch aj dramatických reportážach. Jedno cez druhé a pritom dokonalý match.

Dua Lipa a jej skvelé rozhovory o knihách

O tom, že ma baví Dua Lipa Book Club som už písala dávnejšie a do konca roka sa tu ešte nejaký obsah k tomu asi objaví. Každý mesiac zvedavo čakám na zverejnenie novej knihy.

S knihou mesiaca prichádza aj výborný obsah a rozhovory s autorkami a autormi. Tie počúvam hneď po dočítaní a keďže sa Dua Lipa pýta výborné otázky a zároveň ju zaujíma zväčša to, čo ide hlavou aj vám, je to až taká odmena. The Gurdian má dokonca článok s názvom “Is Dua Lipa the best literary interviewer?”. A ja hovorím jednoznačne: áno!

Letné knihy zo Service 95 book clubu mi zatiaľ sadli najviac. Júnovú knihu Widow Basquiat od Jennifer Clement som nevedela prestať čítať a bolo mi ľúto, že nebola dlhšia. V júli ma z komfortnej zóny vytrhol smutný príbeh Small Boat od Vincenta Delecroix.

A augustový výber patril Helen Garner a jej true crime knihe This House of Grief. Po žiadnej z týchto kníh by som zrejme sama od seba nesiahla, no zároveň žiadnu z nich som nevedela pustiť z rúk. Samozrejme, nie všetky z výberu mi sadnú, napríklad májovú knihu Still born (v českom preklade Jedináček) čítam po kúskoch už mesiace a ešte neviem, či ju dočítam.

Skok do sveta Brandona Sandersona

Knihy Brandona Sandersona som registrovala už dlho. A aj keď si to človek nahlas nepomenuje, niekde v hlave si jeho tvorbu často škatuľkuje do kategórie - tie prepracované fantasy série, ktorých fanúšikovskú základňu tvoria gameri z Redditu. A do toho mi Adam, ktorý čítal Mistborn pred 10 rokmi, hovorí: „To ťa podľa mňa baviť nebude”. Hádajte, čo? Ha!

Je však pravda, že som Sandersona začala vnímať viac až v momente, keď o ňom začali rozprávať moje obľúbené booktokerky. A keď ma zasypali videami o tom, v akom poradí čítať 30+ kníh z Cosmere sveta, vedela som, že tento obsah smeruje do “saved” na neskôr.

Začala som ako väčšina čitateľov Mistbornom a som rada, že akurát vychádzal v slovenčine, lebo mágia v tomto svete je naozaj unikátna a som si istá, že mi určite mnoho vecí ušlo dokonca aj v preklade. Ak máte radi komplikovaný magic system, sympatické postavy ktoré máte chuť spoznávať a silnú ženskú hrdinku, choďte do toho.

Všetko, na čo som mala náladu

Z ďalších kníh, ktoré ma sprevádzali letom, ma bavila romantická oddychovka Just for Summer. Moja prvá kniha od Abby Jimenez a určite nie posledná.

Tešila som sa aj na knihu Jako by mě opustila veškerá síla od Lindy Bartošovej. V podcaste Zelené svetlo Lucie spomínala, že jej v knihe chýbali rozhovory s bežnými ľuďmi (nie iba mediálne známymi). Priznám sa, párkrát som na to následne pri čítaní myslela (a súhlasila), ale aj tak si myslím, že kniha je veľmi potrebná a obsahovo kvalitne spracovaná.

Kniha Abecední deníky od Sheily Heti bola zaujímavá, pretože je to hlboký a úprimný obsah (podčiarkla som si milión viet), ale zároveň ide o roztržitý denníkový zápis. Keď sa spätne zamýšľam, určite mi aspoň dvakrát priniesla jemnú vlnu úzkostných pocitov. Napriek tomu ju odporúčam, ale spätne by som si kapitoly dávkovala a pokojne knihu čítala niekoľko týždňov. Aj keď je to útla knižka, nie sú to vety na jeden nádych.

Prečítala som konečne Neviditeľný život Addie La Rue. Milujem všetko od V.E.Schwab, ale Addie La Rue moju obľúbenú sériu Odtiene mágie veru nepredbehla. Je to pútavý a originálny príbeh, no nevedela som sa akosi napojiť na postavy. Takže na stránkach, kde iní čitatelia utierajú slzy, som sa ja pristihla, ako očami netrpezlivo tlačím príbeh dopredu. Nič to ale nemení na tom, že je to krásne napísaná oddychovka plná mágie.

Vnímanie času v bludisku sociálnych sietí

Okrem kníh spomeniem článok, nad ktorým som rozmýšľala ešte týždne po dočítaní. Úprimne, nemám problém prečítať 700-stranovú knihu za víkend, ale pozornosť pri čítaní long-read článkov sa mi neustále znižuje. Tento výborný text How Social Media Shortens Your Life od Gurwindera som si musela prečítať preto dvakrát.

Odporúčam ho všetkým, ktorí sa pravidelne pristihnú pri tom, že im s mobilom v ruke utečie hodina a netušia, ako. Gurwinder hovorí o tom, ako sa vplynom sociálnych sietí mení vnímanie času a vysvetľuje manipulačné triky, ktoré boli v sedemdesiatych rokoch implementované do kasín a dnes presne na rovnakej mechanike funguje scrollovanie.

Sociálne siete sú labyrintom, v ktorom nám z každej strany vyskakujú nové podnety. Čo však robiť, ak si chceme čas spomaliť a viac si pamätať? Začať môžeme tým, že budeme vyhľadávať namiesto bludísk príbehy.

„The opposite of a maze is a route, and a route through time is a story. This is because stories are linear and syntagmatic — each moment of the tale semantically follows from the previous — and this collective meaningfulness anchors the whole thing in memory. This is why studies have consistently found that people are much better at memorising information when it’s presented in narrative form.”

Verím, že vás septembrom sprevádzajú samé skvelé príbehy. Ja mám rozčítané When the Moon Hatched, The Trees, The Safekeep a mentálne žijem už knižnú jeseň.

Začiatkom júla som prijala ráno pracovný telefonát, ktorý začal slovami „prepáčte Simona, že vás ruším takto cez prázdniny.” Pousmiala som sa, och, kiežby. Zastihli ste ma v práci v čase, keď otázka, či zapneme klímu, padá skôr, než začneme plánovať, kam skočíme na obed (ľudia z office vedia, že je to asi tak pri prvej káve).

V júli sa v každom druhom smalltalku človek tak nejako prirodzene dostane k otázke dovoleniek. Kam idete, čo plánujete. Odpovedám úprimne, nechce sa mi plánovať cez horúce dni nič, maximálne na ten útek do Álp by ste ma zlákali. Potrebujem prežiť horúčavu v meste a popritom sa snažím nachádzať každodenné radosti po šiestej večer na ceste domov z práce.

Subscribe now

Leto, to je snáď kampaň roka

Nemám FOMO, ani pri tých dovolenkových Instagramoch. A ak si môžete dať mesiac voľno (teda ideálny scenár), veľmi vám fandím. A tiež fandím rodičom, ktorí žonglujú počas prázdnin všetky tie tábory s dovolenkami (superpower mode on). Zároveň si však až teraz po rokoch uvedomujem, že leto je jedna veľká marketingová kampaň a rozmýšľam, či to má celé na svedomí ten školský naratív.

Je júl a ja si prvýkrát uvedomujem, že je to mesiac, v ktorom mám tej energie najmenej. A zároveň už viem, že je to úplne ok. Pretože energia prichádza počas roka vo vlnách a tie moje patria k jednoznačne k jari a jeseni. Dokonca aj k zime, pretože december je môj obľúbený mesiac.

Príliš rýchle, príliš hlučné, príliš

Mám kamošky, ktoré sa tešia celý rok na horúce dni a počas leta priam ožívajú. Vlastne mám pocit, že to tak má väčšina ľudí a že je to tak nejako prirodzene očakávané. (Let me know!) Veď je leto, teš sa, plánuj, užívaj si každý deň od východu do západu slnka.

Popritom všetkom som však však akosi prirodzene začala narážať na články o tom, že leto môže byť pre niekoho prestimulovaným obdobím. Omg, to som ja, hovorím si, keď čítam všetky tie riadky o tom, že cítiť v lete väčšiu únavu je úplne ok. „Even with all that beauty, summer can sometimes feel like too much. Too loud. Too fast. Too scheduled.” A zrazu tieto texty v záplave všetkých tých „kam ísť a čo si zbaliť na dovolenku” pôsobia ako balzam na dušu.

Dávkovať podľa potreby

Konečne mi to už celé do seba zapadlo, ale trvalo mi roky. Možno aj preto je dnes už napríklad mojou veľkou letnou radosťou aj to, že som tento rok bola na Pohoda Festivale iba jedeň deň. Áno, za posledné štyri roky som v niektorých veciach aj samu seba (a môj nervový systém) prekvapila a tento proces ma dosť baví (thank you, my dear therapist).

Leto môže byť výzvou pre vysoko citlivých ľudí. To sú tí, ktorí vojdú do miestnosti a do pár minút navnímajú, kto má okolo nich akú náladu. Máme zväčša silnú empatiu, čo môže znieť ako užitočný soft skill, ale sakra, je to niekedy fakt únavné. „For sensitive or highly attuned folks, the sheer volume of activity can feel like a sensory overload.” (Ak by vás táto téma zaujímala, odporúčam túto knihu)

A tak dnes už s radosťou ignorujem všetky rady, čo by sa malo robiť počas leta. (Samozrejme, okrem tipov, čo čítať!). Skladám si svoj ideálny bucket list, ktorý ma nasýti a prinesie radosť do tých dní, ktoré ohraničuje najmä debata o tom, kedy zapnúť a kedy vypnúť klímu.

🍉 Čo dodáva cez letné dni energiu vám?

Subscribe now

Môžem si urobiť letnú kôpku kníh, zoznam na základe odporúčaní a hitov zo sociálnych sietí, ale na konci dňa čítam vždy podľa nálady. Mám zopár knižných influencerov, ktorých hodnotenia na Goodreads sú pre mňa jasným smerovníkom, ale ani to nie je jednoznačné áno, že práve teraz je ten správny čas na tú konkrétnu knihu.

Na druhej strane všetkých “ruku do ohňa za túto knihu” odporúčaní je kontext dní, do ktorého vám čítanie zapadá. Knihy mi v podstate rámcujú deň, pretože sa mi vďaka nim podarilo vymeniť scrollovanie telefónu za pár stránok po zobudení a následne pred spaním. Nie je to však tak, že si vezmem do rúk najbližšiu knihu na nočnom stolíku. Je mnoho kníh, po ktorých pri rannej káve nikdy nesiahnem.

Knižný match na aktuálne prežívanie

Dnes už viem odhadnúť, ktoré stránky ma budú baviť večer po práci v tie dni, keď som unavená alebo roztržitá (fantasy), ktoré príbehy sú pre mňa dopamínom (easy rom-com) a po ktorej knihe siahnuť, keď mám chuť čítať s ceruzkou v ruke (Deborah Levy) alebo sa nad každým odsekom dlho zamýšľať (Ženy, ktoré behali s vlkmi.)

A tiež mám mentálnu poznámku, ktoré knihy odložiť na jeseň, pretože aj keď si chcem už dlho prečítať Shuggieho Baina a Zásady Muštárne, viem, že teraz by to nešlo.

Subscribe now

Každý týždeň ma osloví BookTok senzácia, ale stále ma zaujíma, ktoré knihy získali Pulitzera. Už dávno však neoznačujem knihy nálepkou guilty-pleasure. Je však v poriadku čítať aj tie príbehy, ktoré si o týždeň už nepamätáte. Uvedomujem si, čo mi jednotlivé žánre prinášajú a priniesli v rôznych obdobiach.

A práve vďaka tomu čítam nielen na dovolenke bez povinností, ale najmä vtedy, keď mám náročné dni. Dnes už viem, že ak zvolím vhodný výber knihy na aktuálne prežívanie, vie mi to neuveriteľne v bežných dňoch pomôcť.

Nečítam Umberta Eca, keď je vonku 35 °C

Leto sa rozbehlo a ja už mesiac odkladám poslednú knihu zo série Ember in the Ashes. Sú to výborné knihy s prepracovaným fantasy svetom a veľmi ma to od začiatku baví. Napriek tomu som ju už zopár víkendov nechytila do ruky. Namiesto toho som prečítala tri iné knihy, ktoré obsadzujú vrchné priečky viacerých romantických letných easy-binge-reading zoznamov. A je to úplne ok. Nielen preto, že PhD z literatúry nie je moja ašpirácia.

Kolegyňa nedávno po dlhom workshope povedala, že má pocit, že niekedy je možno až na škodu, že občas ako čitatelia o knihách uvažujeme až príliš vznešene. A mne to dáva čoraz väčší zmysel. Pretože niekedy všetko, čo na konci dňa potrebujeme, je page-tuner, ktorý vám dá možno až pocit Ruže pre nevestu. (Nevidela som žiadny diel, ale všímam si, čo baví ľudí naokolo).

Keď chcem čítať, ale baterky je málo

Vyberám knihy pre tých, ktorým večer ostáva energia iba na scrollovanie reelsov, ale radi by tento čas vymenili za knižné príbehy, ktoré ich vtiahnu od prvej stránky.

One Golden Summer od Carley Fortune by som jedným dychom nazvala jahodové iced matcha latte a maracuja cheesecake. Should it be the go-to choice? No. Did I enjoy it? Oh, absolutely! Carley Fortune píše príjemné, miestami sladké rom-coms, kde si obľúbite aj niekoľko charakterov. Najviac ma baví prostredie okolo kanadských jazier. Autorka v Barry's Bay pri jazere vyrastala, a tak to prirodzene na stránkach cítiť. Ak ste od nej nič nečítali, začnite knihou Každé ďalšie leto. Ideálne čítanie k vode alebo do parku.

Čerstvo dočítaná útla knižka I Who Have Never Known Men, ktorú som nevedela pustiť z rúk je dôkazom, že nie všetky knihy, ktoré vystrelia na BookToku, sú romantasy novinky.

Kniha od spisovateľky Jacqueline Harpman vyšla (pôvodne vo francúzštine) v roku 1995 a nasledujúce roky sa jej predávalo v anglickom preklade tak 3 až 5 kusov ročne.

„In 2018, an employee at Vintage U.K., which had subsumed Harvill, dusted off an old copy they’d found on a shelf in the office and brought it to the attention of the editors. Donald Trump was two years into his first presidency, The Handmaid’s Tale was back on best-seller lists, and the idea of a dystopian book about women seemed like a fairly safe bet,” píše Emily Gould.

A zvyšok je už BookTok história súčasnosť. (Kniha vychádza v Ikare v auguste prvýkrát aj v slovenskom preklade.)

Marťana od Andyho Weira som čítala už dávnejšie, ale kamoška Viky mi ju nedávno pripomenula, keďže bola nadšená rovnako ako ja. Na svojom Instagrame Viky k Marťanovi napísala: „Presne túto knihu som potrebovala. Chcela som čítať odľahčené, vtipné, miestami napínavé, niečo, čo ma vtiahne do deja a presne to Marťan splnil. V niektorých pasážach som sa dokonca nahlas rozosmiala.” Dlhšie si chcem prečítať od autora aj Poslednú šancu, ktorá na mňa vyskakuje z každej strany s výbornými odporúčaniami už niekoľko rokov.

Čokoľvek od Taylor Jenkins Read. Snáď najlepšie recenzie majú Daisy Jones and the Six a Carrie Soto is Back. Mňa veľmi bavila kniha Seven Husbands of Evelyn Hugo a chystám sa na novinku Atmosphere, ktorá momentálne aktuálne láme zoznamy najočakávanejších kníh leta 2025.

Ak máte unavené oči z celého dňa za obrazovkou, skúste audioknihy. Mňa dostali Graphic Audio verzie fantasy kníh (nájdete na Audible aj v Everand). Je to také kino v ušiach. Úplnou čerešničkou sú pre mňa knihy, ktoré nahovorili autori a autorky, naposledy ma bavila audiokniha All Fours, ktorú načítala autorka Miranda July. A v appke už na mňa čaká Let Them Theory od Mel Robbins a Matriarch od Tiny Knowles.

A ešte tu mám jednu špecialitku, 🌶️ 🤠 telenovelu Skrytá vášeň v knižnej podobe. Tisíc vecí človeka irituje, aj oči som prevrátila tak stokrát, rozum ma núti dať maximálne 2 hviezdičky, ale napriek tomu som túto sériu prvé letné dni doslova vdýchla.

Majte sa dobre a dajte vedieť, čo vás baví čítať v týchto horúcich dňoch .)

Sim

Pamätám si radosť, keď sme vždy na konci letných prázdnin išli kúpiť nové zošity do Tesca. A potom septembrový pocit plného peračníka, zastrúhaných ceruziek a nových farieb gélových pier. Tešilo ma to to, keď som mala 6 rokov a teší ma to aj teraz, o 26 rokov neskôr.

Používam ročný diár, moleskine na denníkové zápisky, vreckový zápisník od Muji na rýchle myšlienky alebo prepisy viet, ktoré zarezonovali. Doma mám až príliš veľa pier, fixiek a zošitov. Každý druhý deň si z tašky do tašky prehadzujem minimálne dva diáre aj spolu s obľúbenými perami a ak spolu mávame pracovné meetingy, viete, že málokedy prídem iba s počítačom.

Uvedomila som si, že písanie rukou je zrejme jediná konzistentná vec, ktorú robím od momentu, ako som sa písať naučila. Na základke som nebola dobrá v chémii, ale nikdy ma učiteľka nevyvolala, pretože kým skúšala mojich spolužiakov, ja som takmer na každej hodine prepisovala učiteľkine poznámky na tabuľu pre zvyšok triedy. Na gympli som pre zmenu takto písala poznámky pre spolužiakov z biológie. Na maturite z dejepisu som si vytiahla Rím, a aj keď som to vysypala z rukáva, jedinú vec, ktorú si po rokoch pamätám, je veľký ružový nadpis a štruktúra, ktorou som mala zvýraznené časti v texte.

Písať rukou znamená pre mňa vytvárať si bezpečný priestor, ktorý mi pomáha utriediť si myšlienky v hlave, a zároveň sa do neho môžem kedykoľvek vrátiť. Nikdy som na seba nevytvárala tlak, že si nepíšem diár presne o 8:00 pri každej rannej káve. Niekedy prejde týždeň, keď si nenapíšem do „denníka” nič, a potom sú dni, keď zapíšem na jedno sedenie štyri strany.

Journaling je pojem, ktorý sa skloňuje snáď v každom článku o tom, ako byť viac mindful a ako sa stretnúť so svojimi myšlienkami, keď sa cítime overwhelmed. Nemám k tomu veľa načítané, pretože to je pre mňa už od detstva akosi prirodzené. Ak si však chcete vytvoriť nový rituál a niekde začať (alebo vyskúšať zakomponovať do písania otázky či témy ako barličky k premýšľaniu), môže byť pre vás inšpiráciou prehľadný journaling guide alebo tento článok o tom, ako si vytvoriť návyk.

Krása písma je vedľajší efekt

To, že viem písať aj pekne (viem, to znie trošku namyslene, ale chcem to vysvetliť) je v tomto kontexte iba vedľajšia vec. Písanie je ako každé iné cvičenie, pri ktorom trénujete jeden konkrétny sval a viete sa v tom zlepšovať.

Dnes má však písanie pre mňa dve roviny. Jedna sa spája práve so spomínanou s vizuálnou krásou písma, kaligrafiou a letteringom, ktoré som si obľúbila a nadšením z tvarov písmen, ktoré vidím, keď sa rozhliadam okolo seba v bežnom živote.

Mentálny flow na papieri

Druhá rovina, pre mňa omnoho dôležitejšia, je samotný pocit, čo pre mňa znamená písať rukou. Pri denníkoch je to divoký a veľmi osobný prístup, pretože píšem iba pre seba. Rokmi som dospela k spôsobu písania, ktorý je tak trošku až katarzný (toto slovo som určite použila práve teraz prvýkrát).

Nemám žiadne otázky ako barličky, aký bol môj deň, za čo som vďačná a pod. Jediné, čo potrebujem, sú prázdne stránky a pero. A potom spustím flow. Píšem za sebou všetko, čo mi napadne. Dávam zo seba každú myšlienku, ktorá mi prejde hlavou. Má to štruktúru? Vôbec. Dáva to zmysel? Asi väčšinou áno, ale občas vôbec, podobne ako myšlienky v hlave.

Často sú zápisky chaotické, niekedy ide jedna téma cez druhú, nemajú odseky a ak si ich prečítam o dvadsať rokov, som si istá, že budem presne vedieť, kde som sa cítila vyčerpane, pokojne, šťastne alebo som pred niečím zatvárala oči. A určite tam nájdem aj medziriadky, ktoré by som dnes ešte nevidela.

K týmto vetám sa však už väčšinou nevraciam. Čo je napísané, to je aj akoby v hlave prečistené. Dám ich na papier a tým svoj účel splnili. Tieto denníkové zápisky nemajú ďalšie úlohu, nezbierajú lajky, nikomu ich nikdy nedám prečítať, výsledkom poznámok je len príjemný pocit ľahkosti a často aj akýsi overview effect.

Áno, ten pocit ľahkosti nachádzam aj pri kaligrafii. Tam už ale obsah nejde vedome z mojej hlavy, tu ju skôr vypínam. Predstavte si meditáciu na joge, je to niečo podobné. Niektorí to možno zažívate pri kreslení alebo ťahom štetca. Prepojenie kaligrafie s dychom a meditáciou je nekonečná téma, roky sa jej venuje napríklad jeden z mojich obľúbených kaligrafov Paul Antonio Attong.

Prečo ma tak baví písať rukou?

U mňa je to predovšetkým spôsob, akým vie písanie upokojiť môj nervový systém, podobne ako pri čítaní kníh, keď sa hlava sústredí iba na jednu vec. Veľmi pravdepodobne som si tento coping mechanizmus vytvorila ako (highly sensitive) šesťročná prváčka, keď som bola prestimulovaná a miestami úzkostlivá z krúžkov a nového prostredia v škole.

Počas ďalších rokov, hlavne na gymnáziu pred písomkami, som sa učivo učila tak, že som si ho veľakrát prepisovala. Aj dnes platí, že to, čo si napíšem rukou do diára, či už je to stretnutie, tréning, poznámky z porady alebo to-do list, už pravdepodobne nezabudnem. A ak mám pocit, že ma ide prevalcovať v nejakej fáze projekt, na ktorom pracujem, napriek tomu, že ho mám prehľadne naplánovaný v digitálnej forme, vtedy beriem do ruky ceruzku a čistú A4 - toto kombo ma ešte nikdy nesklamalo.

📒 Yay! A teraz konečne môžem zazdieľať moje obľúbené perá a zošity. Momentálne je to Slim notebook grid od Muji, ktorý mám zo sebou prakticky stále. Na denníkové zápisky mám Moleskine Cahier XL s mäkkou väzbou, predáva sa v trojbalení (mám ho aj na pracovné veci). Tento rok mám ako ročný diár Elemento od Papelote. Najčastejšie teraz teraz píšem týmto plniacim perom Lamy. Super výber všetkých možných kaligrafických vecí nájdete u poľských susedov na Calligrafun. Ale v skutočnosti nič z vyššie spomenutého nepotrebujete na to, aby ste dali myšlienky voľne na papier a to je na tom úplne to najlepšie! Dokonca ani na kaligrafiu, aj tam je najlepšie začať s obyčajnou ceruzkou. 😍

✍ Ako to máte? Píšete rukou alebo je pre vás už prirodzenejšie písať všetko v digitálnej forme?

PS. Tento týždeň som si splnila sen a zažila vo Viedni skladateľa Ludovica Einaudiho. Viac než desať rokov za sebou je môj najpočúvanejší interpret, a to najmä preto, že ma jeho hudba sprevádza pri písaní. Ak sa potrebujete sústrediť (či už pri písaní, v práci, kdekoľvek), odporúčam obľúbený album Elements, ale aj najnovší Summer Portraits. Alebo tento Tiny Desk.

Majte príjemné júnové dni.

Simi

Nerada hovorím o tom, koľko kníh som za dané obdobie prečítala, pretože si myslím, že počet nie je dôležitý. Ak by som čítala moju obľúbenú 800 stranovú Agóniu a extázu štyri mesiace, stále si myslím, že by bolo príjemné čitateľské obdobie.

Čísla o čítaní nás vedia hnať, škatuľkovať, vzbudiť výčitky, a dokonca zasiať aj akýsi pocit hanby. Dokonca niekedy podvedome siahneme radšej po kratších knihách a oberáme sa tak o krásno románov. Pokojne si teda opäť pripomeňme, že čítanie by nemalo byť o pretekoch, ale o príjemne strávenom čase, ktorý nás v prvom rade baví.

Za štyri mesiace som prečítala viac kníh, ako za niektoré roky. Nebudem písať počet, ale radšej z nich rovno vyberiem 8, ktoré u mňa získali 5 hviezdičiek a zaradila som ich okamžite do kategórie *s radosťou odporúčam ďalej*.

Píseň L od Veroniky Opatřilovej

Na knihu Píseň L myslím často. Keď sa túlam v prírode, kráčajúc lesom. V malom zápisníku, ktorý nosím zas v meste stále so sebou, mám z nej prepísané obľúbené časti.

„Les mě nesoudí. Les mě prijímá takového, jaký jsem. Nic po mně nevyžaduje. Nič neočekává. Žádné nároky, ale taky žádná zklamání. Les nemůže zklamat mě.”

Príbehy Veroniky Opatřilovej sa len ťažko opisujú slovami. Mohla by som napísať, že sú o vzťahoch k sebe aj k druhým, o zakázanej láske a objavovaní, o tlaku a očakávaniach spoločnosti. Ale niekde nad tým všetkým je ešte niečo silnejšie, čo všetky tie riadky spája, a to je túžba. Niekedy horí, niekedy len iskrí alebo tlie. Túžba po živote, ktorý si vytvárame postupne, túžba meniť tie veci, ktoré nám svet okolo nalinkoval. Túžiť zvedavo po niečom, čo ešte ani nepoznáme, ale vieme, že nejaký vnútorný kompas ukazuje nový, neobjavený smer.

Philippe Besson a jeho kniha Dosť bolo lží

O tejto knihe neviem toho veľa napísať. Má menej než 160 strán a zanechá vo vás silné pocity. Philippe Besson v knihe Dosť bolo lží rozpráva autobiografický príbeh zo svojej mladosti. O láske k Thomasovi, o smútku a sklamaní. O veciach, ktoré zostali nevypovedané. Každé jedno slovo v knihe má svoje miesto. Prečítate ju rýchlo a potom budete o nej dlho rozmýšľať. Najviac mi ku knihe Dosť bolo lží sedí recenzia, ktorú napísal spisovateľ Kai Spellmeier: „If I loved this less, I might be able to talk about it more”.

Žalm pro divostrojné od Becky Chambers

Science-fiction vnímam iba okrajovo, a tak ma knihy Becky Chambers akosi obchádzali, hoci som na ne počula samú chválu. A Psalm for the Wild-Built alebo v češtine Žalm pro divostrojné je ďalšia kniha, ktorá má iba cez 160 strán, ale veľmi veľa viet, ktoré si budete chcieť podčiarknuť a pamätať. Je to kniha, ktorá vás vnútorne zahreje, objíme a zároveň láskavo štuchne k tomu, aby ste sa zastavili a skúsili vnímať seba, svojej prežívanie aj svet naokolo na moment trochu inak.

Sedem manželov Evelyn Hugovej od Taylor Jenkins Reid

Ležala mi pár rokov na poličke, nepresvedčila ma na prvú názvom, obálkou ani anotáciou. Pribalila som si ju na poslednú chvíľu na dovolenku a nakoniec prekvapila vo všetkých smeroch. Je to kniha, do ktorej idete už podľa názvu s určitými očakávaniami a dostanete niečo úplne iné.

Odporúčam nečítať si o nej viac, iba sa do nej rovno ponoriť. Ak chcete knihu, ktorú nebudete vedieť pustiť z rúk, this is it. Odporučila by som ju aj v momentoch, keď na vás prichádza čitateľská kríza. Čítala som ju v angličtine, ale vyšla aj v češtine a slovenčine.

Cost of living (a vlastne všetko) od Deborah Levy

Cost of living je jedna zo série troch autobiografických kníh Deborah Levy. Riadky od autorky si chcete ušetriť, vetu prečítať trikrát, niekde medzitým sa nadýchnuť a zamyslieť. Dávkovala som si ju postupne. Sú to vety o vzťahoch, o tvorbe, materstve, slobode aj prelínaní rolí v živote ženy. Deborah Levy reflektuje svoje životné obdobia s nadhľadom a úprimnosťou.

Krehké vlákna moci od V.E.Schwab

V.E. Schwab patrí momentálne k mojim obľúbeným autorkám. Jej knihy už otváram s takým tým pocitom „za odmenu”. Začala som ju čítať minulý rok a prednedávnom som objavila aj jej podcast No Write Way, do ktorého si pozýva autorov a autorky a vedie s nimi výborné a inšpiratívne rozhovory. Najnovší je s Brandonom Sandersonom.

Kniha Krehké vlákna moci je síce prvý diel série, no nadväzuje na (výbornú!) trilógiu Tmavší odtieň mágie a odporúčam začať práve tou. V. E. Schwab vytvorila svet, ktorý sa rozpína do všetkých strán, a v ňom postavy, ktoré ani v romantických vzťahoch nikdy nestrácajú seba, svoju identitu a túžby. Miestami vás štvú, ale aj tak ich milujete. A keď si myslíte, že už ste sa rozlúčili s obľúbenými mágmi z predchádzajúcich kníh, autorka to posunie ešte o level vyššie.

Romantasy aj fantasy knihy uprednostňujem väčšinou v angličtine, ale ak niečo v tomto žánri vydá Slovart, väčšinou je to stávka na istotu - slovenský preklad ma u nich ešte nesklamal.

Intermezzo a Swimming in the Dark

O najnovšej knihe od Sally Rooney som písala nedávno, rovnako aj o knihe Swimming in the Dark od Tomasza Jedrowskeho, ktorú vo svojom bookclube mala aj Dua Lipa. Obe knihy som čítala začiatkom roka a veľmi ma bavili.

Viem, že Intermezzo nesedí každému a niekoho ruší už od začiatku štýl, akým je kniha písaná. Ak ste od autorky nič nečítali, ale chceli by ste, väčšinou nájdete v odporúčaniach začať knihou Normálni ľudia. Ja som začala knihou Beautiful World, Where Are You. Tou, ktorú veľa ľudí označuje ako najslabšiu z autorkiných, no mňa vtedy veľmi bavila a vtiahla do sveta Sally Rooney. Myslím, že to, či vám príbeh od Sally Rooney sadne, je kombinácia životnej fázy, aktuálneho prežívania a môjho obľúbeného moodreadingu. Dear millennials, you never know.

👀 A čo romantasy?

Mám pocit, že v roku 2024 som prečítala creme de la creme romantasy príbehov a už to nič neprekoná. Napriek tomu si aj naďalej náhodne vyberám z booktok odporúčaní, väčšinou sú to však príbehy, ktoré ma síce vtiahnu, aj ich mám chuť dočítať do konca, ale na konci dňa je to zakaždým akýsi priemer. Sarah J Maas, what did you do to me? :)

⭐⭐⭐ K trojhviezdičkovým romantasy knihám prečítaným tento rok zaraďujem Fearless (hoci autorke Lauren Roberts fandím a prečítam si aj jej ďalšie knihy), v chorobe mi robila spoločnosť trilógia The Bargainer (nothing special, but it delivered). Ďalej som prečítala nórske romantasy príbehy The Road of Bones a Kingdom of Claw od Demi Winters. A potom je tu ešte novinka Our Infinite Fates, tá vyzerala sľubne, ale bavila ma približne do polovice.

💛 Ale toto bolo super

• V.E. Schwab a TJ Klune debatovali o písaní a o odvahe venovať sa tomu, k čomu vás to ťahá. TJ Klune hovorí aj o „náročnom” životnom momente, keď mu šéf prišiel povedať “TJ, you are really good at insurance”. Hodinku sa budete usmievať.

• A tento inšpiratívny podcast s Patti Smith. Nečítala som od nej ešte nič, ale po tomto rozhovore mám už všetko na wishliste.

Čo najlepšie ste tento rok čítali?

👋 Simi

Nikdy som nebola na trojtýždňovej dovolenke a na dvojtýždňovej, myslím, iba trikrát, takže sa mi koncept mesačného voľna spája akurát s prázdninami na strednej.

Nieže by som nevedela nepracovať, ani pocit nenahraditeľnosti nemám. Už roky snívam o štvordňovom pracovnom týždni a neobmedzenej dovolenke. Len si akosi tie dni voľna zvyknem plánovať v priebehu roka po týždňoch a predĺžených víkendoch.

Kolega mi nedávno povedal, že na to, aby si človek oddýchol, potrebuje minimálne 7 dní dovolenky. Ako prvé mi napadlo, že mi to nesedí. Kedysi som počula, že ideálne sú 3 týždne. Prvý ešte vieš, aké úlohy máš na stole, druhý začínaš vypínať hlavu a naozajstný oddych príde až v poslednej tretine.

Kvalita nad kvantitou

A potom sú rôzne štúdie, ktoré hovoria o počte dní, iné sa zameriavajú na to, čo pre nás vlastne znamená oddych. Z mojej skúsenosti sa zatiaľ prikláňam ku konceptu kvality nad kvantitou. Zažila som predĺžené víkendy, ktoré mi priniesli do nového týždňa plus päť životov a umbakarnu, ale aj týždňové dovolenky, počas ktorých som na tretí deň otvorila pracovný e-mail (haha, beginner's mistake).

Čo skúšam a zatiaľ funguje

• Sú dovolenky, ktoré to nastavenie zariadia za mňa - samo sa to vypne a je to tzv. oddych hlavy na istotu a offline dni v prírode. To sú tie dni v horách s batohom na chrbte, keď najviac riešite to, kam pred seba položíte nohu. Pamätám si, že keď sme išli pred rokmi hut-to-hut trasu v Slovinsku, kráčajúc do kopca som si nevedela vôbec spomenúť, čo som robila posledné dni v práci.

• Pri bežných dovolenkách (aj v civilizácii so signálom), ako napríklad teraz na Madeire, si ako prvé nastavím dovolenkový telefón. Mám totiž jeden, kde mám súkromnú aj pracovnú sim kartu. V emailových nastaveniach si vypnem pracovný email (aby mi pracovné správy nevyskakovali, keď si chcem pozrieť len boarding pass) a odinštalujem si z telefónu pracovné aplikácie a chaty. Ak mi niečo preletí hlavou a potrebujem si to zachytiť, zapíšem si to do notes.

  

• Samozrejme, stane sa, že niečo treba výnimočne napísať, poslať. Vtedy si vytvorím na to konkrétny slot, aby som nad tým už viac nerozmýšľala. Potrebujem aktualizovať a odoslať newsletter cez dovolenku? Ok, pondelok o 19:00 na ubytku sa na to pozriem, dovtedy neriešim.

• Offline čas. Čím je ho viac, tým je oddych kvalitnejší. Najlepšie dovolenky, ktoré som zažila, boli tie, keď som počas nich nedávala fotky na sociálne siete. Momentálne zdieľam menej, ako kedysi. Je to kombinácia toho, že už nemám takú potrebu a zároveň mám na sociálne siete väčšie časové obmedzenia, takže zvažujem, ako tie minúty strávim (o tomto mojom experimente snáď viac do hĺbky nabudúce).

Neviem to zatiaľ nazvať inak, ale druhý level oddychu je pre mňa aj akýsi pocit inšpirácie - ak si ho z dovolenkových dní nesiem, viem, že to boli spokojne strávené dni voľna (a väčšinou to vôbec nie je o destinácii).

☀️ Kedy sa po dovolenke cítite oddýchnutí? Čo vám funguje?

Highlightom Madeiry bol les Fanal

Stretli sa v ňom všetky moje obľúbené fantasy príbehy. ✨ Najlepší obed na Madeire sme mali v reštaurácii O Forno, 🐟 výbornú rybu vo Fish Factory hneď vedľa ubytka v dedine Paul do Mar. Chutné limpets aj s pekným výhľadom v Bar da Lapa. ☕ Povinná kávová zastávka je Gatto Legal roastery a na ponchu (tradičný drink) a surferský party vibe choďte do Maktub pubu.🍹 Super spot na západ slnka. A na anglické knižky choďte do Funchalu. Ja som odišla s The Idiot od Elif Batuman.

👋 …a na záver tip na krátke, päťhviezdičkové sci-fi čítanie. 📖

Simi

Za prvé dva mesiace tohto roka som mala šťastie na výborné knihy. Alebo lepšie povedané knihy, ktoré mi veľmi sadli a priniesli presne to, čo som od príbehu v danom momente očakávala. ✨

Najprv kniha, po nej podcast

Čo ma však momentálne baví najviac je po dočítaní pozrieť sa na knihu ešte raz, a to cez rozhovor s autorom. V priebehu roka si ukladám rôzne podcasty a videá, a hneď po knihe sa k nim vraciam. Ak vo vás kniha zanechala silnú emóciu, debata s autorom vám ten moment ešte prehĺbi alebo prinesie ďalšie podnety.

Aj preto ma veľmi baví Dua Lipa Bookclub (Pravidelne si hovorím - sakra, takto sa robí content!) Po dočítaní knihy ma na Service95 čaká výborný rozhovor, tipy na ďalšie čítanie k danej téme a ešte aj playlisty, ktoré boli pre autorov inšpiráciou.

📖 Intermezzo

Ak by som Intermezzo od Sally Rooney čítala na jeseň, bola by to jedna z naj kníhy minulého roka. Pri knihách Sally Rooney je to asi u väčšiny mileniálov čitateľov love or hate relationship, mne však Intermezzo veľmi sadlo od prvej kapitoly. Zároveň som si veľmi obľúbila hlavné postavy, bratov Ivana a Petra, a to je u mňa už väčšinou stávka na istotu.

Hoci pre niektorých čitateľov bolo vyše 400 strán na Sally Rooney román priveľa, ja som sa sa postavami nechcela rozlúčiť a pokojne by som prečítala ďalších dvesto. Hneď po dočítaní som si vypočula rozhovor v New York Times, kde Sally Rooney napríklad hovorí o tom, že chápe, keď niekto označuje jej knihy za podobné, dejú sa v nich v podstate tie isté veci (..they’re traveling back and forth, and they’re having these relationships, and there’s sex and there’s talking, and they have political beliefs or whatever.) a postavy v nich by mohli pokojne prechádzať z príbehu do príbehu. A aj keď svoje meno autorka nechce dávať do kontextu s veľkými literárnymi menami, podobne to vníma napríklad u Jane Austen alebo Dostojevského. Za vypočutie stojí tiež epizóda podcastu Lit od Českého rozhlasu.

📖 Swimming in the dark

Kniha Swimming in the dark od Tomasza Jedrowskeho vyšla v češtine pod názvom Plavec ve tmě. Je to román o láske medzi dvomi mužmi v 80. rokoch v Poľsku, a myslím, že k tomu netreba veľa dodávať. Má len cez dvesto strán, no každá jedna veta má v nej svoje miesto, a preto vo vás vyvolá pocit, že toho s postavami prežijete minimálne za dva životy. Dua Lipa urobila s Tomaszom Jedrowskim minulý rok výborný rozhovor a mňa inšpiroval dať si do zoznamu na čítanie knihy od Jamesa Baldwina.

📖 Ostrov stratených stromov

Ostrov stratených stromov bola moja prvá kniha od Elif Shafak. Ide o krásny aj smutný príbeh prepletený magickým realizmom. O láske v čase občianskej vojny aj roky po nej. O ranách, ktoré nikdy úplne nevymiznú a prelievajú sa z generácie na generáciu.

Čítala som ju pomaly, pretože rýchlo sa ani nedalo, chýbalo mi však hlbšie rozpracovanie charakterov postáv. Príbeh bol pre mňa zároveň ponorom do kultúry, o ktorej viem len veľmi málo a áno, v istom momente som si otvorila aj mapu Cypru, nech sa lepšie zorientujem. Elif Shafak píše krásne a viaceré vety ostali podčiarknuté. Inšpiratívny polhodinový rozhovor s autorkou nájdete v podcaste Life & Art od Financial Times.

„Ak sa rodiny podobajú na stromy, ako sa vraví, na rozkonárené štruktúry s prepletenými koreňmi a jednotlivými konármi rastúcimi do čudných uhlov, potom sú rodinné traumy ako hustá, priesvitná živica, ktorá kvapká z rezu v kôre. Ich tenký pramienok sa vinie naprieč generáciami."

„Vonku svietil mesiac v splne a bol jedinou mierumilovnou vecou, akú za celý deň videli."

📖 Bel Canto

Kniha Bel Canto od Ann Patchett sa dostala do rebríčka 100 najlepších kníh 21. storočia podľa New York Times a za posledné obdobie sa objavila vo viacerých výberoch, čo dobré si prečítať počas chladných mesiacov.

Príbeh vás vtiahne do sveta jedného domu, v ktorom sa zastavil čas a vo vypätej a nebezpečnej situácii spojil ľudí, ktorí by sa pravdepodobne spolu nikdy nestretli. Keď v Južnej Amerike teroristi obsadia dom viceprezidenta v čase veľkej narodeninovej oslavy, na ktorú sú pozvaní hostia z celého sveta vrátane veľkej opernej hviezdy, napätie trvá niekoľko dní. S každým týždňom sa však pomaly rozplýva. Medzi rukojemníkmi a teroristami sa formujú aj napriek jazykovým bariéram vzťahy, odkrývajú sa charaktery a vzniká zaujímavá atmosféra - pre niektorých ľudí pocit uväznenia pretrváva, iní však zažívajú v tomto dome momenty, na ktoré čakali (a ani o tom nevedeli) veľkú časť života.

✨ Romantasy

Čo by to bol za mesiac bez romantasy príbehu! A Tribute To Fire od Sarah Wilson je príjemná jazda s prvkami gréckej mytológie. Na začiatku sa môže zdať, že romantika pôjde na úkor deja, ale to sa rýchlo zvrtne na slow burn príbeh a do popredia sa dostane misia hlavnej badass hrdinky. V kontexte booktok romantasy kníh je táto kniha určite underhyped a zaslúžila by si viac pozornosti.

Druhou knihou je Metal Slinger od Rachel Schneider. Za posledný rok som prečítala veľa podobných kníh (však vieme, že v týchto knihách sa furt niečo opakuje), ale cliffhanger, ako mala na záver príbehu táto, som ešte nezažila. Taký ten príbeh, pri ktorom po dočítaní neviete, či si zaslúži 5 hviezdičiek alebo 1 a potrebujete pár minút na spamätanie a tri Reddit vlákna k tomu. Stálo to za to? Určite. Budem čítať dvojku? Okamžite, keď vyjde.

• Práve čítam: Philippe Besson - Dosť bolo lží

• Teším sa na vydanie: Stag Dance od Torrey Peters

• A ešte aktuálne obľúbený playlist (nielen) k čítaniu a vareniu

Majte sa dobre!

Simi 👋

Sem tam sa ma ľudia pýtajú, ako to, že tak veľa čítaš. A potom dodajú, že by chceli čítať aj oni viac, ale nedarí sa im. Postupne sa dostaneme k tomu, že mi povedia, ktorú knihu majú už rok rozčítanú (zvyčajne odbornú), ale napriek tomu to s ňou nechcú vzdať - veď určite je dobrá, keď ju toľko ľudí odporúča.

Čo potrebujem vs. čo by som mala

Čítanie nie je pre mňa žiadna povinnosť, ktorú si na konci dňa odškrtnem ako hotovo. Je to hobby ako každé iné, popri ktorom idú iné veci na druhú koľaj. „But how do you read so much?" - Because there are so many other things I DON'T do

Boli roky, keď som čítala menej, potom aj obdobia, keď ma na výške veľmi bavila klasika, ale aj mesiace, keď som mala pocit, že “by som mala” lúskať jednu motivačno-self-help-biznis knihu za druhou. Teraz mám fázu, keď čítam som si dovolila čítať 98% iba pre potešenie a veľmi to u mňa zmenilo pohľad na čítanie ako také.

Subscribe now

Naučila som sa vnímať, čo mi robí radosť a čo nie. (Áno, pracujem v marketingu a nebaví ma čítať po večeroch marketingové knihy. ) Čo potrebujem vs. čo by som mala, a aj keď by sme to mohli rozvinúť do všetkých oblastí života, ostaneme pri čítaní.

Často sa vraciam k dialógu s terapeutkou o tom, keď mi povedala, že síce Gábor Maté je úžasný odborník a človek, ktorý píše výborné knihy, ale niekedy odporúča ľuďom namiesto ďalšieho Matého prečítať si radšej Tolkiena.

Nerobte si z čítania povinnosť

Viki z Krajiny čitateľov hovorí, že pre dieťa je najdôležitejšie vytvárať mu doma čitateľské vzory a zároveň mu dať priestor knihy objavovať. Príbehy, ktoré si vyberie podľa seba a budú ho baviť (často sú to pre teenagerov napríklad komiksy).

Nemyslím si, že je to iné u dospelých. Niektorí z nás majú šťastie, že ich do sveta kníh vtiahol Harry Potter alebo iná rozprávková kniha. Po rokoch majú jasné čitateľské preferencie a vedia aj to, ktorý typ príbehu ich vytiahne z čitateľskej krízy.

Niektorí sa od kníh, ktoré ich kedysi bavili, postupne rokmi vzdialili, pretože si myslia, že už sú “veľkí” a mali mali čítať niečo iné, alebo majú podvedome výčitky, keď nečítajú knihu, ktorá im dá tipy, ako … (doplňte si čokoľvek)... robiť lepšie.

A sú aj čitatelia, ktorí si z čítania (často podvedome) robia výkonovú aktivitu, a ak nestíhajú čítať múdre knihy a zároveň si z nich robiť poznámky (a od ďalšieho týždňa aplikovať do praxe), príde frustrácia z toho, že by to mali robiť inak. A ja v duchu kričííím, been there, done that…skúste toho Pána prsteňov (alebo komiks či reportáž so zaujímavým príbehom).

Ak vás niečo baví, ľahšie sa tomu hľadá priestor

Prvé mesiace roka a kniha Atomic habits už určite láme priečky. Je výborná a k tejto téme sa aj celkom hodí. Ak však nemáte v čítaní pravidelnosť a vaším zámerom je čítať tento rok viac kníh, dám vám tip - nezačínajte tým, že si kúpite desať náučných kníh.

Na to, aby vám niečo vydržalo dlhodobo z toho potrebujete urobiť tak trochu passion hobby, pri ktorom vám nejde hlava na rovnaké obrátky ako v práci. Preto si napríklad ja uvedomujem, že nikdy nebudem behať maratóny, pretože beh pre mňa nie je až taká passion. Viem však, že chcem functional patterns tréningy robiť do konca života, pretože ma žiadny pohyb zatiaľ nebavil viac.

Viacerí máme stále čítanie spojené s niečím, čo by sa malo robiť a niekde vzadu v hlave nám dokonca visí zoznam povinného čítania zo školy, ktorý bol skôr strašiakom. Pritom je to rovnako ako so seriálom či filmom. Na konci dňa si chcem vybrať to, čo ma bude hlavne baviť (a ideálne, ak si pritom aj trochu oddýchnem). Ako teda začať?

Zvedavé objavovanie žánrov

Nad sekciou motivačných kníh a detektívok je ešte väčší vesmír kníh. Nekonečno žánrov a subžánrov, medzi ktorými nájdete match, o ktorom ste si mysleli, že ho nepotrebujete.

Ale áno, aj ja som mala fázu, keď som si myslela, že čítať fantasy alebo sci-fi je strata času (trošku sa teraz hanbím, ups). Alebo si prečítajte obľúbenú knihu z detstva a pozorujte, ako sa pritom cítite. Je to fajn pocit z čítania? Výborne, tento childlike excitement si chceme uchovať do ďalších kníh a už nepustiť.

Čo ma dlhodobo baví je objavovanie kníh skrz iné kultúrne prepojenia. Páčil sa vám seriál The Last of us? V tom prípade je tu je 5 kníh, ktoré by vás mohli baviť tiež.

Prečo potrebujeme čítať viac beletrie

O tom, že vďaka beletrii si zároveň zlepšujeme predstavivovať, kognitívne zručnosti, slovnú zásobu, empatiu alebo riešenie konfliktov, existuje mnoho štúdií.

Nemám nič proti náučným knihám. Prečítala som ich mnoho, mám svoje obľúbené, niektoré mám na blízkom to-read-liste (The Anxious Generation a najnovšiu knihu od Olivera Burkemana). Čitať non-fiction knihy (tie odborné alebo motivačné) je však pre mňa väčšinou nadstavba môjho racio pracovného mindsetu. Ak by som čítala iba tento typ kníh, nikdy by nevznikol môj ranný a večerný zvyk čítania, ktorý dnes už vnímam ako najlepší spôsob ako upokojiť nervový systém.

PS: Life is too short. Ak nás kniha nebaví, je v poriadku ju nedočítať. <3

Prečítajte si aj:

🔖 O momentoch, keď namiesto telefónu beriem do ruky knihu

🔖 Ako mi zafungovalo vyberať si knihy podľa levelu energie

🔖 Prečo milujeme Heated Rivalry

Simi

Tento rok som prečítala doposiaľ najviac kníh. Nehnala ma žiadna výzva, len ma to v istom momente pohltilo. Možno to niekoho prekvapí, ale budúci rok chcem čítať menej.

Z kníh sa teším, aj z toho, že som objavila nové žánre, ale prečítať 70+ kníh znamená, že som si na čítanie ukrojila aj ten čas, ktorý som predchádzajúce roky venovala iným záľubám. Na konci dňa je všetko je o balansovaní priorít, či sa rozprávame o čítaní, varení, kamarátstvach, športe (alebo mojej obľúbenej kaligrafii, ktorá mala mizerný rok).

Od januára som prečítala desiatky romantasy kníh - príbehov, po ktorých by som ešte pred pár rokmi nesiahla. 💜 A tieto príbehy prečítalo aj veľa ľudí v mojom blízkom okolí. Nemali sme knižný klub, ale zároveň tak trochu celý rok mali. K tejto obľúbenej téme a spoločnému nadšeniu sa ešte niekedy vrátim.

Okrem fantastických svetov som objavila však aj iné príbehy, ktoré si budem v sebe niesť dlho. O pár rokov si dám re-reading a s každým ďalším si chcem práve v týchto knihách podčiarkovať viac a viac viet.

Počkej na moře od Veroniky Opatřilovej som plánovala prečítať počas leta. Potom prišiel september a kniha ležala týždne v práci na mojom stole. Kolegyňa, ktorá mi ju požičala, mi jedeň deň hovorí: „Simi, už je čas na túto knihu, vezmi si ju domov.” A ja som sa začítala a celý víkend neprestala. A potom som ju vo vlaku naspäť do Bratislavy dočítala a od Vinohradov na hlavnú stanicu už len žmurkala a zadržiavala slzy. A na druhý deň si zapísala…

Kniha, pri ktorej má človek taký ten pocit, že už dávno bola preložená do mnohých jazykov, zozbierala ocenenia a ľudia ju čítajú desiatky rokov… Ide však o druhý román talentovanej českej spisovateľky Veroniky Opatřilovej, ktorý vyšiel v roku 2022. Príbeh zo 60. rokov v Anglicku, láska, krásne opisy prostredia, tempo viet. Po jednej knihe si chcem od autorky prečítať všetko, a niekde medzitým sa dlho pozerať na more.

Druhým príbehom je Domov na konci sveta od Michaela Cunninghama. Cez tristo strán, ale pocitovo tisíc. Generácia na prelome šesťdesiatych a sedemdesiatych rokov v USA. New York aj vidiek, túžby, sny aj sklamania.

„Bola by som mu chcela povedať čosi, čo som sa sama učila takmer šesťdesiat rokov: že mŕtvym sme dlžní ešte menej ako živým, že naša jediná šanca na šťastie - hoci aj maličká - spočíva v tom, že privítame zmeny. Ale nezvládla som to.”

„Pomaly začínam chápať rozdiel medzi mladosťou a istým vekom. Mladí majú čas na plány a nové nápady. Starší potrebujú všetku energiu, len aby udržali tempo s tým, čo sa už rozbehlo.”

A potom je tu Kazuo Ishiguro a jeho kniha Neopúšťaj ma. Ak z nej chcete mať najsilnejší zážitok, nič si o nej dopredu nečítajte. Žiadne recenzie, ani anotáciu. Napíšem len, že je tam láska, melanchólia, krásno, smútok a prvky sci-fi. A po dočítaní si rovno dajte filmové spracovanie. Keira Knightley, Carey Mulligan a Andrew Garfield, čo viac?

Tieň vetra som dočítala začiatkom decembra. Aj keď je to prvá kniha zo série, ide o ucelený príbeh, takže vás to nezaväzuje rovno na štyri knihy.

Odporúčania na knihy od Carlosa Ruiza Zafóna sa ku mne náhodne dostávali už pár rokov. V Tieni vetra vás čakajú zvraty a prepletenia, ktoré prekvapujú až do konca (aj keď si myslíte, že už už tušíte...). Na posledných stránkach sa píše, že Tieň vetra je príbeh, v ktorom sa spájajú historické prvky s prvkami gotiky. A to všetko v Barcelone!

Napadlo mi, že toto je presne tá kniha, ktorá by mala potenciál aj na booktokoch (hype ako posledné roky Tajný príbeh od Donny Tart, ktorý vyšiel v roku 1992). Pre mňa to bola v jednom momente až detektívka, ktorá ma chytila po pár stranách a zrušila všetky plány na víkend.

„Říkal jsem si, jak je možné, že nám může být člověk tak strašně vzdálený, když přitom máme možnost vidět každou linku na jeho rtech."

„Žijeme, dokud si na nás někdo vzpomíná."

<3

Čo ma baví v knižnom svete:

• Dua Lipa Bookclub. V januári sa číta kniha od Olgy Tokarczuk, mne stačilo vidieť toto video a idem konečne na to. Dua Lipa robí s autormi aj výborné rozhovory, naposledy o svojej tvorbe porozprával Ocean Voung.

• Od Anne Helen Petersen by som si prečítala aj nákupný zoznam. Rovnako ako jej texty ma bavia aj podcasty, napríkla tento na tému stále viac obľúbených queer romance kníh.

Majte pohodový koniec roka a veľa krásnych príbehov! 🌙

Simi

Tento článok mal vzniknúť v septembri, ale niekde medzitým sa udialo zopár to-do listov, offline čas, deadliny v práci a hneď za tým november. Tušila som, že kým sa k tomu dostanem, trochu to potrvá, preto som si všetko zapisovala do zápisníka priebežne každý deň.

O dva mesiace neskôr sa vraciam k poznámkam a dávam na jedno miesto dojmy, ktoré sa nazbierali počas niekoľkých dní po ceste Alta via 2 v talianskych Dolomitoch.

Pôvodne sme túto trasu chceli ísť v roku 2023, ale kvôli zlému počasiu sme plány museli na poslednú chvíľu zmeniť a zamierili sme do Čiernej hory. “Hut to hut” túry v horách sú však moje obľúbené dovolenky (boli sme takto v Slovinsku aj Rakúsku). Cez deň zamakáte na túre s top výhľadmi, podvečer vás čaká oddych a výdatná večera na horskej chate so super atmosférou.

Plánovanie trasy & bookovanie chát

Naše plánovanie túr zvyčajne vyzerá rovnako v Alpách aj Malej Fatre. Otvoríme mapy.cz a vyberáme podľa dĺžky, času a prevýšenia. Alta via 2 je však jedna z najznámejších diaľkových trás na severovýchode Talianska, ku ktorej nájdete veľa prakticky spísaných blogov, takže táto časť bola jednoduchá. Známejšou trasou je už len Alta via 1, ktorá je technicky menej náročná a tým pádom aj populárnejšia.

Celá trasa Alta via 2 má 185 km. Vedeli sme, že chceme prejsť iba časť, a to približne za týždeň. Naplánovali sme si 90 km trasu, približné dátumy a chaty, v ktorých by sme chceli na trase prespať.

A tu začala zábava plánovania. Kým v Rakúsku si takmer všetky horské chaty viete zarezervovať v podstate cez jeden systém online (vidíte, ktorá je voľná ktorý deň a koľko miest ostáva), v iných krajinách je to klasika - treba telefonovať alebo písať email. Tým pádom sa vám môže stať, že prvé dve chaty budete mať booknuté, ale na tretej vám povedia, že najbližší voľný termín je o mesiac (jasné, že sa nám to stalo).

Noc na horských chatách v Dolomitoch pre 1 osobu s večerou a raňajkami sa pohybuje od 55 do 75 €.

4 tipy pri rezervovaní rifugios v Dolomitoch:

• Začnite ako prvé rezerváciou tých chát, kde chcete prespať cez víkend. Víkendy sú všade plnšie ako pracovné dni.

• Rezervujte aspoň 4 mesiace vopred (Nám sa to tiež nikdy nepodarilo, väčšinou sú to maximálne dva.)

• Pozrite si, ktoré chaty majú okolo seba v blízkosti iné chaty a teda alternatívy prespatia. Začnite bookovať tie, kde široko ďaleko nič iné nie je.

• Ak je chata plná, otvorte mapy a pozrite si, cez ktoré chaty budete prechádzať, prípadne trasu mierne odkloňte. My sme takto zmenili asi tri chaty a nič nám neušlo.

  

Začiatok trasy

Do talianskeho Brixenu, ktorý bol zároveň východiskom celej túry sme vyrazili z Bratislavy v stredu skoro ráno. Prioritou bolo zaparkovať auto v hoteli, kde na nás môže počkať osem dní a dobre sa vyspať po dlhej ceste (aby sme túru začínali s 10 životmi).

Ráno po raňajkách nasledovala posledná selekcia, ktoré veci ešte necháme v aute a čo berieme na chrbát. Potom už len dlhé kilometre pred nami s prevýšením 2000 m. - teda s najvyšším, aké nás za jeden deň na celej túre čakalo.

Brixen - Plose Hütte 2447 m.n.m.

Keďže túto úvodnú trasu si mnoho ľudí skracuje lanovkou (ušetria čas aj prudké stúpanie), za celý deň sme stretli iba jedného človeka, ultrabežca. „Užívaj si les, uvidíš ho prvý a posledný raz tento týždeň,” hovorí mi po ceste Adam. Vlastne áno, a potom už len hrebeň, hory a výhľady.

Plosehütte mala svoje čaro. Po náročnom výstupe nás čakal na chate prvý Apfelstrudel. Ten sme potom testovali nasledujúce dni na každej ďalšej. Hneď ako sme prišli začalo pršať, nádherný výhľad na kopce však ostal až do západu slnka. K tomu chutné jedlo a v našom prípade aj poloprázdna chata. Keď začnete túru skoro ráno, na chatu prichádzate zvyčajne okolo tretej. Do večere sú minimálne tri hodiny. Čo to znamená? Viac času na čítanie.

Plose Hütte - Gampelm Alm

Druhý deň bol oproti prvému lahoda. Po raňajkách sme vyrazili na cestu a okrem oviec a kôz sme stretli už aj zopár ľudí, keďže tento úsek bol prístupný z viacerých častí. Mierne prevýšenie a po celej ceste všetky tie sľúbené výhľady.

Pred chatou Gampelm Alm sme ešte prešli cez chatu Rifugio Genova, ktorá bola pôvodne prvou voľbou. Nakoniec som však rada, že sme boli v Gampelm Alm, pretože jedlo tu bolo asi najchutnejšie a aj ich Apfelstrudel môžeme s čistým svedomím s odstupom času vyhlásiť za víťaza.

Ubytovanie v horských chatách má svoj systém. Dostanete presné miesta v spoločne zdieľanej miestnosti a aj následne aj pri večeri a raňajkách. A tak sme sa napríklad tu pri jednom stole stretli v zostave Rakúsko, Holandsko, Kalifornia a Slovensko.

Rozhovory na chatách ma bavia a mnohé si pamätám (a dúfam, že aj budem) roky. Zároveň je pre mňa niečo magické na tom, keď sa s ľuďmi ráno pred túrou rozlúčite bez toho, aby ste si vymenili kontakt. Jednoducho si zaželáte všetko dobré a ste vďační, že ste sa stretli na jednom mieste v rovnakom momente a zažili príjemný čas. Vzácnosť okamihu a také to naozaj úprimné „good luck and have a nice life”.

Gampelm Alm - Rifugio Puez - Colfosco

Na tretí deň náš čakalo 7 hodín turistiky. V poznámkach mám napísané: „Bola to krásna, ale ťažká cesta, hlavne technický úsek s lanami.” Aha, už si spomínam! Na trasu aj na moje, preboha…a iné. Samozrejme som sa opýtala ľudí, ktorí schádzali, či je to hore horšie, na čo som dostala odpoveď - áno, je. Skvelé, ďakujem a dovidenia.

Stretli sme dvojicu, ktorá mala problém pokračovať napriek tomu, že mali ferratový set a prilby (nie je potrebné na tomto úseku - ak by bolo, nešli by sme bez výbavy). Dohodli sme sa, že keď vylezieme hore, zakričíme im, aby vedeli, koľko stúpania ešte majú pred sebou. Nakoniec to zrejme otočili, pretože sme ich nevideli ani po dlhých minútach.

Čo sa týka však tohto úseku na trase Alta via 2, nie je povinnou jazdou. Desiatky ľudí, ktorých sme stretli išli o čosi dlhšou, ale pohodovejšou alternatívou. Tento a podobne náročné úseky nájdete v mapách.cz zaznačené prerušovanou až podkovanou červenou farbou a väčšine sa viete vyhnúť.

Cestou sme sa zastavili na chate Rifugio Puez, kde sme pôvodne chceli prespať a následne už zamierili dole kopcom do Colfosca, kde sme mali rezervované ubytovanie. Nie je nič horšie ako klesanie po asfaltke po celom dni v horách. Au. Sprcha a top večera to však vynahradili a vesmír bol opäť v rovnováhe.

Colfosco - Rifugio Boé 2873 m.n.m.

Keďže som predchádzajúci deň vykreslila ako náročný, neostal mi už veľmi priestor na opísanie štvrtého - opäť technicky výživného, kde bolo treba zas zapájať ruky. Tu nás hnala aj predpoveď počasia, keďže malo poobede pršať.

Na chate Rifugio Pisciadu, kde vedie aj veľmi populárna ferratová trasa, sme sa preto zdržali iba pár minút a pokračovali hore do sedla. Po ceste sme stretli tri dámy, ktoré sa nám po taliansky snažili vysvetliť, že hore sa nedá len tak ľahko vyjsť. Mali pravdu a k tomu nás čakal aj kúsok snehu.

Pred nami išla dvojica turistov, čo nám dosť pomohlo. Každý z nich si zvolil inú trasu, keďže sa dalo hore vyjsť tromi a bolo ťažké odhadnúť, ktorá je tá správna. „This is the easiest way. Not easy, but easiest,” zakričal nám jeden z nich z hora. Zvládli sme to. Pár minút oddychu za odmenu a pred nami už len pohodová časť na chatu. Úspešne sme dorazili, liať začalo až 15 minút po našom príchode.

Atmosféra horských chát

Rifugio Boé je krásna prerobená chata, na ktorej by som vedela stráviť niekoľko dní. Napríklad Holanďania, s ktorými sme sa dali do reči pri večeri sa ubytovali takto na tri dni a z chaty každý deň chodili na inú ferratu.

Večer sme sedeli aj s jedným pánom zo Škótska, ktorý mohol mať tak okolo šesťdesiatky. Síce sa ubytoval na rovnakej chate ako my, ale inak mal so sebou stan, jedlo na dva-tri dni a prespával voľne v prírode.

Práve toto bol jeden z rozhovorov, na ktorý si len tak kedykoľvek spomeniem. Postupne sme sa dozvedeli, že s manželkou majú najradšej lezenie a počas života prešli snáď všetky známe ďialkové turistické trasy na svete cez Ameriku, Afriku, Nepál až po Nový Zelánd. Rozprával o tom, ako si v deväťdesiatych rokoch zobrali pol roka voľno a išli (vtedy ešte bez telefónov) na Pacific Crest Trail.

Nakoniec som zistila, že majú s manželkou blog, kde majú všetko spísané spolu s fotkami z dobrodružstiev za posledných 40 rokov. Rozprával aj o Škótsku, o tom, že bývajú pri mori, o diaľkových trekoch, ktoré sa tam oplatí zažiť. Až na druhý deň počas výstupu som si uvedomila, že mi ani raz nenapadlo opýtať sa, kde pracuje.

Rifugio Boé - Piz Boé 3151 m.n.m - Rifugio Castiglioni Marmolada

Na piaty deň ráno sme hneď po raňajkách vyrazili na trojtisícovku Piz Boé. Od chaty ste tam stúpaním do prudkého kopca asi za 30 minút. Možno aj rýchlejšie, keď vás ženie partia talianskych seniorov vo veku 75+ ako mňa. Piz Boé je najvyšši vrch Sella Group a ak je jasno, užijete si aj nádherný výhľad aj na Marmoladu a najvyšší kopec Dolomitov Punta Penia.

Z Piz Boé sme si to klesaním namierili na Rifugio Forcella Pordoi. Touto trasou sme stretli asi najviac ľudí, pretože sa tu dá dostať pohodlne lanovkou. Mnoho ľudí však išlo na chatu pešo popod lanovku, my sme týmto úsekom schádzali dole do Passo Pordoi. V raji cyklistov sme si dali skvelé lasagne a zamierili ďalej na cestu s top výhľadmi smerom k Rifugio Castiglione Marmolada, kde sme strávili ďalšiu noc.

Rifugio Castiglioni Marmolada - Rifugio Contrin

Šiesty deň sme mali na výber, ktorou trasou pôjdeme. Kratšou a rýchlejšou okolo alebo dlhšou a náročnou cez sedlo. My sme si vybrali a vybrali sme si zle, s čím sme sa museli o pár hodín popasovať. :)

Už od rána sa mi kráčalo ťažko. Keď sme vyšli nad jazero Fedaia, bol to iba prvý rozcestník a v podstate začiatok. Všetci turisti z chaty išli kratšou cestou okolo, takže sme na ceste stretli iba dvojicu, ktorá mala všetko možné vybavenie cez laná a cepíny. O, ou.

Po pár hodinách šlapania sa nám naskytol výhľad na sedlo Marmolada a úsek so snehom, cez ktorý sme mali prejsť. Z diaľky to vyzeralo v pohode - náročne, ale nie hrozivo. Mapa nám to ukazovala ako mierne náročnú trasu vhodnú na prechod a teda nič, čo sme predtým nezvládli.

Radosť z rozhodnutia otočiť sa

Až po prvom stúpaní hore sme zistili, že nás čakajú padajúce kamene, pod nimi ľad a naozaj nebezpečný terén (zrejme dôsledky lavíny, ktorá spadla pred pár rokmi - to sú faktory, ktoré vám ani mapa neukáže).

V momente, ako začali ľudia nad nami zhadzovať s každým krokom veľké kamene som si uvedomila, že toto nie je v našich rukách a zbytočne riskujeme. A keď mi už Adam povedal - potrebujeme nájsť inú cestu hore, táto je nebezpečná - vedela som, že sa musíme otočiť.

Nastala však situácia, keď sme neboli ešte úplne hore, ale neboli sme už ani dole. Boli sme totižto v poslednom úseku. Klesanie bolo o to náročnejšie, pretože šmýkaniu po skalách už nezabránilo nič. Čo som si odniesla? Modriny aj odreniny, ale aj vďačnosť a radosť z toho, že sme sa vedeli otočiť v situácii, keď človeka často ego nepustí.

Nakoniec to bola tak či tak osemhodinová túra, len s iným výsledkom. Na Rifugio Cotrin sme už nedorazili. Vrátili sme sa na Rifugio Castiglioni Marmolada a rozhodli sme sa, že skončíme tým pádom o deň skôr a vyrazíme rovno do Brixenu (mňam, pizza do ruky, yes, hotel a perinky!)

Kempovanie & náhodný exploring ďalších dní

V Dolomitoch sme od začiatku plánovali ostať ešte pár dní po turistike. Plánovali znamená, že sme si do auta pribalili stan a spacáky. Veď nejaký kemp sa nájde (Dobrý deň, máte dnes voľné? - občas sme optimisti:)). Jeden voľný kemp sme na poslednú chvíľu síce našli, ale následne sme zistili, že by bolo fajn mať k tejto very basic survival výbave napríklad aj príbor alebo veci na prípravu kávy… :D Toľko k plánovaniu.

Za štyri dni sme si však oddýchli, zjedli veľa dobrého jedla a objavili ďalšie super miesta v Dolomitoch. Highlightom boli múzeá, a to múzeum horolezectva Reinholda Messnera a múzeum fotografie Lumen. So slnečným počasím bola jedným z náj zážitkov aj prechádzka lúkami Almentara nad Altou Badia, kde by som sa ešte niekedy v budúcnosti chcela vrátiť.

Ak by ste mali otázky ku ktorejkoľvek časti, rada zodpoviem. :)

Simi